BRATISLAVA - Založenie Československa pred sto rokmi bol jeden z najvýznamnejších počinov nášho národa. Uviedla to pri príležitosti 100. výročia vzniku samostatného predsedníčka poslaneckého klubu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Veronika Remišová.
Podľa nej bez vzniku Československa pri rozpade rakúsko-uhorskej monarchie by bola cesta k samostatnému Slovensku omnoho komplikovanejšia. „Založenie spoločného štátu nebolo vôbec jednoduché a naša vďaka patrí mnohým Slovákom a Čechom, ktorí sa roky snažili o jeho vznik,“ uviedla.
Remišová je presvedčená, že záujmy štátu sa presadzujú hlavne tvrdou prácou a diplomaciou, nie mávaním vlajkou a prázdnymi rečami, ako to niekedy vidíme aj dnes. „Pred 100 rokmi spájala ľudí hlboká túžba po vlastnom štáte a kvôli tejto myšlienke dokázali prekonať mnohé odlišnosti. Dnes vlastný štát máme, ale spoločnosť je čoraz viac rozdelená. Potrebujeme znovu hľadať spoločnú štátotvornú víziu a hodnoty, na ktorých má spravodlivé a úspešné Slovensko stáť,“ vyjadrila svoj postoj Remišová.
Bolo to storočie vzostupu Slovenska
Sté výročie založenia Československej republiky je významným momentom a možnosťou reflexie, založenie Československa si zaslúži našu pamäť a vďaku. Uviedol to pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa poslanec NR SR za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Ján Budaj. Zároveň však dodal, že by nám to nemalo zakrývať fakt, že riziko rozpadu bolo v jeho DNA.
„Ten štát nevznikol ako dôsledok demokratických procesov, ani národnooslobodzovacieho boja, ale vôle veľmocí. Závislosť od vôle veľmocí ostala jeho slabinou aj po ďalšej vojne, kedy veľmoci Západu nahradilo ovládnutie Ruskom. Druhou vrodenou slabinou bolo ignorovanie multietnicity. Nový štát sa nestal občianskym, ale národným štátom Čechoslovákov, čo bol neexistujúci národ, ktorého pozíciu zastupovala česká majorita. Občas aj na úkor menšín, ktoré boli, čo je temná škvrna na dejinách tohto štátu, dokonca terčom etnickej čistky,“ uviedol Budaj.
Podľa neho dnešné samostatné štáty nevznikali z vôle veľmocí, ale ako odraz domáceho vývoja. „Rozdelenie ČSFR aj vytvorenie dvoch samostatných štátov bolo úspešným, v krvavých európskych dejinách dokonca príkladným. Vďaka nasledujúcemu transformačnému úsiliu občianstva oboch štátov nie sú nástupnické štáty ČSFR už iba sanitárnym kordónom Západu (akým bola I.ČSR), ale súčasťou spoločenstva najvyspelejších štátov Západu, EÚ,“ dodal.
Budaj je presvedčený, že pre Slovensko a jeho občanov bolo toto storočie storočím obrovského hospodárskeho, politického a kultúrneho vzostupu. „Z nepočetného etnika sa stáva štátotvorný, moderný národ. V tomto procese zohralo spolužitie s Čechmi a Moravanmi pozitívnu rolu a ak sa aj neobišlo bez problémov, z odstupu vidíme, že aj tie boli impulzom a výzvou meniť a zlepšovať vlastnú kultúru, politiku a Slovensko,“ uzavrel Budaj.
Názor predstaviteľov OKS
Vznik prvej Československej republiky bol pre Slovákov žijúcich v Uhorsku záchranou v hodine dvanástej. Bol pre nich tiež začiatkom dovtedy nemožného, ale o to rýchlejšieho a fascinujúceho rozvoja vo všetkých oblastiach života. Slobodné prostredie prvej republiky umožnilo rozvinúť talent, vynaliezavosť a podnikavosť občanov slovenskej polovice republiky v miere, ktorá bola v Európe jedinečná. Uvádza to k výročiu storočnice vzniku Československa Občianska konzervatívna strana (OKS). Podľa tejto strany schválenie 30. októbra ako jednorazový štátny sviatok k stému výročiu podpisu Martinskej deklarácie svedčí o hlbokom nepochopení významu, obsahu a odkazu 28. októbra pre slovenské dejiny a súčasnosť.
Podľa OKS 28. október 1918 patrí spolu s 29. augustom 1944 a 17. novembrom 1989 k najdôležitejším dátumom v novodobých slovenských dejinách. „Je úlohou všetkých demokratických politických síl, aby ukázali občanom, že výkon verejnej moci je v prvom rade služba im, služba štátu, ktorý tvoria. Je úlohou všetkých demokratických politických síl pripomínať si nielen dátumy, ale najmä ich obsah a odkaz. Odkazom prvej Československej republiky je mravnosť, spravodlivosť, sloboda a skutočné vlastenectvo. Len spoluprácou demokratických politických síl je možné zabrániť úpadku liberálnej demokracie a tendenciám, ktoré smerujú proti tomuto odkazu,“ konštatuje OKS.
Vo vyhlásení, pod ktoré sa podpisujú podpredseda OKS a predseda Programovej rady OKS Juraj Petrovič a predseda OKS a poslanec NR SR Ondrej Dostál, podotýkajú, že „Československá republika bola demokratickým štátom, ktorý bol založený na spolupráci, štátom, za ktorý, napriek jeho krátkej existencii, bola väčšina občanov ochotná položiť život. Väčšia miera lojality voči vlasti možná nie je. Dve totality, fašistická a komunistická, sa pokúšali zlikvidovať duchovné dedičstvo prvej republiky. V nepríjemne vysokej miere sa im to aj darilo.“
Pre Slovákov bol vznik ČSR značné uvoľnenie, tvrdí KDH
Podľa Kresťanských demokratov (KDH) situáciu vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov najlepšie vyjadril otec národa Andrej Hlinka slovami: „Tisícročné manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo, treba sa rozísť, sme za jednotu s bratmi Čechmi..., “. Ako sa ďalej píše v tlačovej správe, ktorú poskytol hovorca KDH Stano Župa, pre Slovákov to bolo po ťažkých maďarizačných rokoch značné uvoľnenie a krok vpred. „Samozrejme, že aj v tejto republike nebolo všetko ideálne, ale určite je to jeden z našich najväčších dní. Pri tomto výročí tiež myslíme aj na všetkých statočných ľudí, bez ktorých by Československo ako také určite nevzniklo,“ uvádza strana.
