BRATISLAVA - Slováci v období prvej Československej republiky (1918-1938) neboli politicky ani inak marginalizovaní, spolu s Čechmi boli štátotvorným národom. Povedal to politológ Tomáš Jahelka z Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.
„Treba si uvedomiť, že krátko pred vznikom ČSR na území Slovenska v podstate neexistovalo slovenské školstvo, na úradoch a súdoch sa úradovalo len po maďarsky a de facto neexistovala slovenská inteligencia a kvalifikovaný personál pre štátnu správu," zdôraznil Jahelka. Napriek tomu však podľa neho napríklad v roku 1934 bolo na Slovensku vo všetkých oblastiach štátnej správy 3 191 Slovákov, 1 581 Čechov, 267 Maďarov a 82 Nemcov.
„Z 1 234 notárov bolo 1 002 slovenskej národnosti. V roku 1937 bolo na Slovensku 227 sudcov slovenskej národnosti, 211 českej, 75 maďarskej, 66 rusínskej 50 nemeckej národnosti,“ uviedol politológ. Ako ďalej povedal, krátko po vzniku Československa bolo zriadené špeciálne Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ktorého nariadenia mali účinnosť zákonov a na jeho čele postupne stáli Slováci Vavro Šrobár, Ivan Dérer, Martin Mičura a Jozef Kállay.
Jahelka tiež pripomína, že na fungovaní prvej ČSR sa podieľalo viacero Slovákov zastávajúcich významné posty vo vláde či diplomacii. „Najznámejšie meno je Milan Hodža, ktorý bol v rokoch 1935-38 predsedom vlády. Predtým však pôsobil aj ako minister unifikácií, teda minister pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy, minister poľnohospodárstva a minister školstva,“ zdôraznil. Ďalší významní politici boli podľa neho napríklad Ivan Dérer, ktorý bol okrem ministra s plnou mocou pre správu Slovenska aj viacnásobným ministrom spravodlivosti, školstva a unifikácií, alebo Vavro Šrobár, ktorý okrem ministra s plnou mocou pre správu Slovenska bol aj ministrom zdravotníctva, školstva a unifikácií.
„Ministrom unifikácií bol aj ďalší významný Slovák Ivan Markovič. Marek Gažík z Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, ktorý bol takisto ministrom unifikácií, bol v roku 1929 vo vláde spolu s Jozefom Tisom, ktorý bol ministrom zdravotníctva. Medzi významných diplomatov patril Štefan Osuský, veľvyslanec vo Veľkej Británii a vo Francúzsku,“ povedal Jahelka. V diplomatických službách tiež podľa neho pôsobil napríklad aj Juraj Slávik, minister vnútra v rokoch 1929-32 a v rokoch 1936-39 veľvyslanec v Poľsku. „Vojenskú hodnosť generála dosiahol v prvej ČSR Rudolf Viest, neskôr jeden z veliteľov Slovenského národného povstania,“ dodal politológ.
Založenie Československej republiky vyhlásili predstavitelia českého politického života spolu so zástupcom Slovákov Vavrom Šrobárom v Prahe 28. októbra 1918. Pripomíname si teda už 100. výročie tejto historickej udalosti. Ďalší slovenskí predstavitelia sa k nim pridali Martinskou deklaráciou 30. októbra 1918.
Dôležitý základ pre neskoršie úspechy
Vznik Československej republiky bol pre Slovákov a Slovensko dôležitý základ pre neskoršie úspechy. Uviedol to sociológ Michal Vašečka s tým, že vznik spoločného štátu priniesol obom národom viacero výhod. Podľa jeho slov získali obe krajiny skutočne blízkeho partnera v budúcnosti a na vznik spoločnej republiky nadväzovali neskoršie úspechy. Československá republika vznikla v 28. októbra 1918.
„Vo všeobecnosti môžeme považovať vznik Československej republiky za ten správny základ, ktorý vytvoril podmienky pre neskoršie úspechy, či už samostatného Slovenska, alebo Českej republiky. Určite to treba vnímať ako niečo veľmi pozitívne a dôležité z historického pohľadu,“ uviedol Vašečka. Kým v Českej republike podľa prieskumu vnímajú vznik ČSR ako jednu z troch najdôležitejších udalostí v histórii, na Slovensku je táto udalosť na ôsmej priečke. Podľa sociológa Vašečku za to môže nedostatočná znalosť histórie.
„Slováci by si mali uvedomiť, aká dôležitá historická udalosť je vznik spoločnej republiky. Ak by nevznikla, mohli by sa hypoteticky rozprávať o tom, či by vôbec vznikla samostatná Slovenská republika, alebo nie. Okrem toho obom národom toto spojenie prinieslo naozaj blízkeho partnera aj do budúcnosti. Vieme, že viacero štátov, alebo krajín je akosi osamotených, Arméni, či Maďari. My máme skutočne blízku krajinu v podobe Českej republiky,“ doplnil Vašečka.
Sociológ je presvedčený, že Česi vložili do spoločnej republiky väčší kapitál a naopak väčší profit mali Slováci. „Boli tu problémy, či už sociálne, ekonomické a toto spojenie ich dokázalo vyriešiť,“ uzavrel Vašečka. Založenie Československej republiky vyhlásili predstavitelia českého politického života spolu so zástupcom Slovákov Vavrom Šrobárom v Prahe 28. októbra 1918. Pripomíname si teda už 100. výročie tejto historickej udalosti. Ďalší slovenskí predstavitelia sa k nim pridali Martinskou deklaráciou 30. októbra 1918.
