PARÍŽ - Ak človek vyzerá mladšie, než je jeho skutočný vek, nie je to vždy ľahké, najmä v profesionálnom živote. Tí, ktorí vyzerajú mladšie o niekoľko rokov, sa často stretávajú so žiarlivosťou i blahosklonnosťou. Keď sa napríklad 54-ročný Daniel, pravidelný návštevník posilňovne, zveril svojim kolegom s tým, koľko má rokov, nečakal také nadšenie.
"Vyzeráš o desať rokov mladšie!", "Chcel by som v tvojom veku vyzerať ako ty!" "Nikdy som ťa nepovažoval za starého!" Takéto reakcie si vypočul tento muž, keď prezradil svoj vek. "Možno je to narcizmus, ale bol som šťastný, že uznávajú moje úsilie udržovať sa vo forme. Tieto komplimenty dokazujú, že som urobil vo svojom živote správne rozhodnutie," hovorí Daniel, ktorého cituje francúzsky týždenník L´Express.
V 55 rokoch aj Anne vyzerá omnoho mladšie. Nedávno ju dokonca v supermarkete oslovili "slečna". Ale v bežnom živote sa nie vždy stretáva s pochvalnými výrokmi ohľadom svojej postavy alebo energie. "Mám kamarátku, ktorá mi systematicky hovorí, že sa to už nehodí k môjmu veku, keď zájdeme do nejakého butiku. Druhá zase pravidelne prehlasuje, že mám čas starať sa o seba, a preto niet divu, že vyzerám mladšie." Anne, podozrievaná z toho, že sa vzpiera priznať si svoj vek, má často pocit, že ju ľudia prirovnávajú k bláznom, ktorí sa starajú len o to, ako zastaviť čas.
"Hovorí sa, že osoba, ktorá o seba dbá, je posadnutá sama sebou. Ľudia si predstavujú, že má prostriedky na to, aby si zabezpečila lepšiu lekársku starostlivosť, že nenamáhala svoje telo vyčerpávajúcou fyzickou prácou a nezažila príliš mnoho ťažkých životných situácií. Táto fyzická a psychická stránka môže ľudí fascinovať alebo poburovať," uvádza Christian Heslon, ktorý sa zaoberá psychológiou veku na Katolíckej univerzite v Angers.
Tým, ktorí vyzerajú mladšie, sa často stáva, že uvádzajú svojich blížnych do rozpakov. "Raz v metre ponúkol jeden mladík miesto mojej kamarátke, akoby bola veľmi stará. Robila som sa, že som si nič nevšimla. Ešte horšie bolo, keď ma s mojou dvadsaťročnou dcérou považovali za lesbičky, pretože sme sa držali v podpaží. Alebo si ľudia myslia, že sme sestry," pokračuje Anne.
Ale aj dvadsaťroční s príliš mladým zjavom zažívajú problémy. Hovoria o nemiestnych dôvernostiach, otcovskom tóne, blahosklonnosti. Skrátka, ľudia ich neberú vážne. Takmer tridsaťročná Katia vyzerá skôr na dvadsať. Pred tromi rokmi si išla s receptom vyzdvihnúť do lekárne antikoncepciu, ktorú jej predpísal jej otec lekár. Lekárnička ju začala poučovať a spýtala sa, či otec súhlasí s tým, že berie antikoncepciu. Katia jej sucho odpovedala: "Pani, mám 27 rokov, je to moja voľba, nie jeho."
Tí, ktorí vyzerajú príliš mladí, sa musia ospravedlňovať, preukazovať sa preukazom totožnosti. Katia sa napríklad ako hovorkyňa nedávno stretla s riaditeľom jednej firmy. Nepovedal jej ani dobrý deň, len sa obrátil na svoju sekretárku a spýtal sa jej: "To je ona? Akoby tam Katia ani nebola. Niekedy je nevyhnutné urobiť sa starším. Anne si vtedy oblieka tmavé šaty, aby pôsobila serióznejšie.
Oblečenie, účes, držanie tela - to všetko môže pomôcť, ale dôležité je pracovať na sebe. "Reakcie druhých nemožno ovládať. Naopak, je možné naučiť sa prispôsobiť sa sebe samému. Akceptovať svoj zjav a nepopierať to, čo som. Je to náročná a dlhodobá úloha. Dôležité je, že málo záleží na tom, čo ukazuje náš preukaz totožnosti," uzaviera Nelson.
