ATÉNY/BRATISLAVA - Grécko sa dnes po ôsmich rokoch púšťa záchranného lana, ktoré mu poskytli predovšetkým ostatné krajiny platiace eurom, aby sa Gréci kvôli vlastnému hlbokému zadlženie nezrútila do finančnej priepasti. V roku 2011 sa obeťou gréckej krízy stala aj Radičovej vláda. Hlasovanie o dôvere vláde spojila s hlasovaním o európskom záchrannom mechanizme (eurovale), ktoré vtedy nepodporila vládna strana Richarda Sulíka SaS. Spravili by dnes niečo inak?
Atény teraz čakajú prvé neisté krôčiky na ceste k opätovnej úplnej samostatnosti na trhu s dlhopismi. Grécko opúšťa záchranný program po ôsmich rokoch nútených masívnych úspor a škrtov výmenou za obrovské pôžičky a po ekonomickom kolapse porovnateľným s hospodárskou krízou v 30. rokoch minulého storočia. Na Slovensku na grécku krízu najviac doplatila Radičovej vláda. Líder SaS Richard Sulík by však svoje rozhodnutie nemenil. Podľa neho mala byť Európska únia rázna a Grécko mala z eurozóny vylúčiť. Podľa Radičovej kompromis nenašiel vo vtedajšej vládnej koalícii podporu
Kríza rozdelila Európu aj nás doma
„Finančná kríza zasiahla Európu, nielen štáty eurozóny. Z hypotekárneho problému vznikla kríza zadlženosti štátov, vrátane Slovenska. Úsporné opatrenia, škrty vo vládnych výdavkoch, rast nezamestnanosti a spomalenie ekonomiky. Znížili sa príjmy z daní a mnohé štáty mali problémy so splácaním dlhov,“ uviedla pre Topky Iveta Radičová s tým, že tieto faktory vyvolali novú bankovú krízu.
„Európske banky kúpili dlhy štátov ako "bezrizikovú" investíciu. Na výber boli tri stratégie riešenia finančnej krízy, našiel a prijal sa kompromis, nástroje, ktoré sa podujali aplikovať všetky krajiny v problémoch. Bohužiaľ, tento kompromis nenašiel podporu vo vládnej koalícii. Kríza dramaticky rozdelila Európu a dramaticky rozdelila aj nás doma,“ dodala na margo pádu vlády v roku 2011.
Grécko malo odísť z eurozóny a skončilo by trápenie
„Grécko je sedem rokov v recesii. Obchodná bilancia Grécka a jeho zadlženosť sú dnes hrozivé,“ uviedol Sulík pre Topky s tým, že na začiatku krízy malo Grécko dlh 200 miliárd eur, dnes je to vyše 300 miliárd. „Ak by EÚ bola rázna a Grécko by nebolo v eurozóne, skončilo by sa jeho trápenie. Iste, dostanú sa z toho, časom – ale to môže trvať aj dvadsať rokov a bude to pre nich veľmi ťažkých dvadsať rokov,“ povedal líder SaS s tým, že podľa neho Grécko do eurozóny nepatrí. „Má síce euro, ale je preňho príliš silné. Už pri vstupe do eurozóny Grécko skresľovalo dáta, falšovalo štatistiky.“
Sulík priznal chybu, mali sme odísť zo sály
S odstupom času zhodnotil Sulík aj spojené hlasovanie Ivety Radičovej, ktorej vláda vydržala len 15 mesiacov. „Pri samotnom hlasovaní sme urobili chybu, ostali sme sedieť v sále. Ak by sme odišli, naši koaliční partneri by možno uverili tomu, čo sme celé mesiace opakovali – že za také niečo hlasovať nebudeme. A možno by sa aj oni zachovali inak,“ skonštatoval Sulík.
Svoje rozhodnutie by však ani po siedmich rokoch nezmenil. „Iné by bolo to, že poslanci za SaS by opustili rokovaciu sálu. Na rozhodnutí ako hlasovať by som nemenil nič. Vtedajšia premiérka spojila nespojiteľné. Ak sa ma dnes spýtate, či by som súhlasil s posielaním peňazí Grécku, na mojej odpovedi – „nie“ – sa rokmi nič nezmenilo,“ dodal predseda liberálov.
Radičová
Grécko sa púšťa záchranného lanka
Grécko dnes oficiálne opúšťa tretí a zároveň posledný záchranný program. V rámci neho od veriteľov, prevažne ostatných krajín eurozóny, získalo celkovo 86 miliárd eur. Od dnes sa má krajina sama financovať na medzinárodných dlhopisových trhoch, ako to robia aj iné štáty. Úplne slobodné však Grécko nebude. Do splatenia posledných peňazí zo záchranného úveru, teda do roku 2060, budú krajinu naďalej štvrťročne navštevovať experti, ktorí budú mať za úlohu preveriť, či Atény plnia dohodnuté ciele v oblasti verejných financií.
Na to, aby Grécko zvládlo svoj dlh splatiť do roku 2060, musí dlhodobo vykazovať prebytok štátneho rozpočtu. MMF tomu príliš neverí a argumentuje tým, že len minimum krajín v histórii dokázalo podobnú rozpočtovú disciplínu dodržiavať. Vlády totiž majú tendenciu kvôli nespokojnosti občanov rýchlo skĺznuť späť k „rozhadzovaniu“. Grécko bude preto aj naďalej pod dohľadom európskych inštitúcií a MMF, ktoré budú dohliadať na jeho fiškálnu disciplíni a plnenie reforiem, ktoré začali v minulých rokoch.
Pacient sa zobudil z kómy
Podľa analytika Across Private Investments Jakuba Rosu sa pacient konečne zobudil z kómy, no jeho stav je naďalej kritický. „Pacient sa zobudil z kómy, jeho stav však zostáva aj napriek zlepšeniu ekonomických ukazovateľov, vzhľadom na obrovský dlhový balvan, stále kritický. Grécko prijalo rad štrukturálnych reforiem potrebných na získanie finančnej nezávislosti, znížilo dôchodky a odpredalo štátny majetok,“ uviedol pre Topky Rosa.
Grécky rozpočet je druhý rok v prebytku a ekonomika po rokoch recesie rastie. „Posun Grécka oceňujú aj investori, ktorí úspešne skúpili viaceré emisie gréckych dlhopisov, čo je dôležitý krok na získanie finančnej nezávislosti krajiny po skončení záchranného programu v auguste tohto roka. Na druhej strane však po desiatich rokoch od krízy poklesol v Grécku HDP o štvrtinu a nezamestnanosť dosahuje 20 %,“ uviedol analytik s tým, že problémom je štruktúra ekonomiky, ktorá dlhodobo nedokáže garantovať dostatočné príjmy do rozpočtu.
„Získané prebytky štátneho rozpočtu budú viazané na splácanie enormného dlhu. Cesta k finančnej slobode zostáva naďalej veľmi dlhá a bude sprevádzaná ekonomickými a politickými otáznikmi. V čase ekonomického rastu a zásahov ECB na dlhopisovom trhu eurozóny je refinancovanie gréckeho dlhu jednoduché,“ povedal Rosa.
Grécko bude dlhodobo pod drobnohľadom
Postupom času však bude musieť Grécko refinancovať lacný dlh z eurovalu drahšími trhovými úrokmi. „Dlh krajiny dosahuje 180 percent HDP krajiny, čo hneď po Japonsku predstavuje druhú najvyššiu mieru zadlženia na svete. Splátky sú síce odložené na dostatočne dlhé obdobie, avšak je otázne, do akej výšky vzrastú jeho náklady po opustení programu kvantitatívneho uvoľňovania ECB, ktorá síce grécke dlhopisy priamo nenakupuje, nepriamo však udržiava jeho úročenie na nízkych úrovniach,“ vysvetlil analytik.
Grécko však bude dlhodobo pod drobnohľadom medzinárodných investorov, ktorí akékoľvek zaváhanie z hľadiska udržateľnosti verejných financií potrestajú výpredajom dlhopisov. „To zvýši náklady na obsluhu gréckeho dlhu a zhorší hospodárske ukazovatele,“ dodal Rosa.
Drastické opatrenia a protesty po celej krajine
Tieto často drastické opatrenia, ako napríklad výrazné osekávanie vládnych výdavkov spojené so znižovaním dôchodkov, viedli počas krízy k početným protestom. Okrem dlhu sa Grécko zápasí s vysokou nezamestnanosťou. Momentálne je bez práce pätina obyvateľstva, pričom v najhoršom období krízy to bola takmer tretina.
Minulý rok sa krajina dostala z recesie, počas ktorej sa jej ekonomika zmenšila o štvrtinu. Vlani už grécke hospodárstvo rástlo, ale zatiaľ iba mierne, rast nedosiahol ani dve percentá HDP. Európski lídri sa však na stretnutí v júni tohto roku zhodli, že grécka kríza skončila. Na posledné dvojmesačné obdobie Grécka "pod krídlami" európskych veriteľov vyhradili krajine pôžičku 15 miliárd eur.
Zadĺženie ostáva skrytou finančnou hrozbou
Odchod je vítaným míľnikom. Ponúka však len malú istotu toho, že 19-členná eurozóna má problémy s dlhom za sebou. Obrovské zadlženie Grécka, ale napríklad aj Talianska, zostáva pre Európu skrytou finančnou hrozbou a môže trvať celú generáciu, než sa jej to podarí odstrániť, píše agentúra AP. Výška gréckeho dlhu teraz činí 322 miliárd eur, čo je viac ako 180 percent hrubého domáceho produktu. To je v rámci krajín eurozóny najviac.
Z toho drvivú väčšinu (256,6 miliardy eur) dlhuje Grécko v rôznej forme ďalším krajinám eurozóny a zlomok (32,1 miliardy eur) Medzinárodnému menovému fondu (MMF). V roku 2012 bol dlh krajiny na úkor strát vlastníkov štátnych dlhopisov znížený o zhruba 107 miliárd eur. Ostatné krajiny eurozóny poskytli Grécku dosť peňazí na pokrytie finančných potrieb v najbližších 22 mesiacoch a značne zmiernili podmienky splácania dlhu. K aktivácii tejto úľavy musí Grécko prejsť štvrťročnou kontrolou. Krajiny však už nepožadujú od Grécka nové reformy.
Opakované obavy z rozpadu eurozóny
Európske dlhové problémy v poslednom desaťročí opakovane vyvolali obavy z rozpadu eurozóny, čo by bol najhorší scenár, ktorý by spôsobil vážne hospodárske škody v regióne a otrias na svetových finančných trhoch a obchodoch. V Grécku si vlády po tri desaťročia masívne požičiavali, aby mohli financovať štedré výdavky za prácu ich politických podporovateľov, a súčasne tolerovali rozsiahle daňové úniky a tajili rozpočtové deficity.
To všetko vyplávalo na povrch v októbri 2009, keď Grécko priznalo, že jeho rozpočtový deficit je oveľa vyšší, než sa doteraz uvádzalo. Šokovaní investori nechceli už ďalej riskovať a poskytovať Grécku pôžičky za prijateľné úrokové sadzby. To donútilo vládu obrátiť sa so žiadosťou o záchranný úver na ostatné krajiny eurozóny a EÚ a Medzinárodný menový fond. Pôžičky však sprevádzali prísne podmienky - ukončiť deficity, čo viedlo k agresívnemu zvýšeniu daní a škrtom výdavkov. Bolo potrebné vykonať mnoho reforiem zameraných na lepší výber daní a na podporu podnikateľského prostredia vo všeobecnosti. Ekonomika kvôli masívnym škrtom výdavkov klesla o štvrtinu.
Odpísať časť dlhu?
Niektorí odborníci sa domnievajú, že najlepším spôsobom, ako pomôcť Grécku, by bolo, keby krajiny eurozóny úplne odpísali časť svojho dlhu. Vlády jednotlivých krajín to však odmietajú, pretože záchrana Grécka bola nepopulárne, najmä v Nemecku, a odpustenie dlhu by niektorí lídri ťažko vysvetľovali svojim obyvateľom.
MMF a prominentní ekonómovia tvrdia, že pokiaľ nebude odpísaná časť gréckeho dlhu, dlh krajiny by sa mohlo znovu začať zvyšovať a dostať mimo kontrolu. Grécko kvôli splácanie musí vykazovať do roku 2023 mimoriadne vysoký prebytok primárneho rozpočtu, teda rozpočtu bez zahrnutia nákladov na splácanie dlhu, a to až 3,5 percenta HDP. Potom potom 2,2 percenta HDP. MMF uvádza, že len veľmi málo krajín bolo v minulosti schopné niečo také dokázať. MMF upozorňuje, že krajiny často rýchlo začnú rušiť škrty, ktoré väčšinou obyvateľov naštvali.
Profesor Aténskej univerzity ekonomiky a podnikania Jorgos Pagulatos hovorí, že veriteľské krajiny by mohli nakoniec znížiť svoje očakávanie toho, koľko je Grécko schopné ušetriť. Domnieva sa, že nižší prebytok a lepšiu ekonomický rast vďaka reformám podporujúcim podnikanie môžu byť kľúčové pre udržateľnosť dlhu.
Pád Radičovej vlády
Grécka kríza zasiahla aj Slovensko ako členský štát EÚ a eurozóny. Vláda Ivety Radičovej sa dostala k moci po parlamentných voľbách uskutočnených v júni 2010. Vládu tvorili strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a MOST-Híd. Viedla ju Iveta Radičová. Jej vláda však stroskotala na európskom záchrannom mechanizme. V októbri 2011 parlament hlasoval o vládnom návrhu na vyslovenie súhlasu s dodatkom k zmluve uzatvorenej medzi 17 štátmi eurozóny a Európskym finančným stabilizačným nástrojom, ktorého predmetom bolo zvýšenie záruk štátov v eurovale, operačnom nástroji na obranu finančnej stability v eurozóne.
Vtedajšia premiérka Radičová toto hlasovanie spojila s hlasovaním o dôvere vláde. Dôvodom spojenia hlasovania bol odmietavý postoj SaS k eurovalo, neochota prijať ústupky a dohodnúť sa so zvyškom koalície. Vláda po hlasovaní nezískala nadpolovičnú väčšinu, a teda ani dôveru parlamentu. Osemnásť členov poslaneckého klubu SaS sa hlasovania nezúčastnilo. Po 15-tich mesiacoch pôsobenia bola odvolaná.
