STANFORD - Programovaná bunková smrť alebo apoptóza je bežný jav odohrávajúci sa v našom tele už počas vnútromaternicového vývoja. Doteraz však nebol presne definovaný jeho princíp. Dvojica vedcov zo Stanford University sa však výsledkami svojho výskumu zrejme priblížila k odhaleniu fungovania tohto javu.
Mnohé bunky v ľudskom tele podliehajú tzv. apoptóze, ktorá je nazývaná aj programovaná bunková smrť. Ide o schopnosť bunky rozštiepiť vlastnú DNA, rozložiť proteíny a rozpadnúť sa na viaceré apoptotické telieska, ktoré sú neskôr zlikvidované inými bunkami. Tento proces nebol až doteraz podrobne definovaný.
Neurovedec opísal, čo sa deje s ľudským mozgom po smrti: Je neuveriteľné, na čo prišiel
Na jeho priebeh sa zamerali vedci zo Stanfordovej univerzity, ktorý skúmali extrakt cytoplazmy africkej žaby. Vyplýva z neho, že apoptóza je pomerne rýchla záležitosť. Dochádza k nemu kaskádovito a cez drobnú bunkovú štruktúru. Rýchlosť, ktorou sa bunka postupne likviduje, je približne 0,03 mm za minútu. Ak si predstavíte, že vaječná bunka nie väčšia ako 1,2 mm, môžeme hovoriť o vcelku rýchlom procese.
Štúdia uverejnená v magazíne Science ďalej vysvetľuje, že bunky začínajú svoje usmrtenie cez vlny chemickej aktivity, ktoré sú pomerne rýchle v porovnaní s pomalšou, tzv. difúznou metódou. Vo výskume bola použitá nepoškodená vzorka cytoplazmy žaby, ktorej bielkoviny boli zafarbené na zeleno a dostali sa do kontaktu s inou bunkou, ktorá už podliehala apoptóze a jej proteíny mali červený odtieň. Zelená farba bola priam zaplavená červenou prílivovou vlnou a naberala na rýchlosti. Vedci pripustili, že je síce neprípustné fascinovať sa smrťou, ale takéto štúdie zamerané či už na mozog alebo jednotlivé bunky, ukrývajú tajomstvá života a vypovedajú naozaj o všetkom, čo sa s nami deje. V prípade, ak by bola veda v budúcnosti schopná včas diagnostikovať tzv. "nepriateľské" bunky, mohli by byť tieto znalosti využité na to, aby boli zničené.
