MYS CANAVERAL - Americká Parkerova slnečná sonda (Parker Solar Probe), ktorá sa 6. augusta vydá na niekoľkoročnú púť k Slnku, pomôže vedcom objasniť, prečo je teplota koróny, čiže oblasti slnečnej atmosféry, o niekoľko radov vyššia, než na povrchu hviezdy. NASA tiež očakáva, že vďaka misii bude schopná lepšie predpovedať solárne búrky, ktorú môžu poškodiť pozemské rozvodné siete či rušiť satelitnú navigáciu.
Portály venujúce sa kozmonautike i bežné spravodajské servery spoločne hodnotia let sondy ako mimoriadnu udalosť. Ľudstvo totiž prvýkrát vysiela do vesmíru aparát, ktorý prenikne do slnečnej koróny. Vôbec najväčšie priblíženie dosiahne sonda na konci roka 2024, keď sa dostane vo vzdialenosti 6,2 milióna kilometrov od povrchu Slnka. Doteraz najbližšie sa k nemu dostala západonemecká sonda Helios 2, ktorá od Slnka bola 4,9 milióna kilometrov vzdialená.
Hoci teploty v koróne dosahujú až niekoľko miliónov stupňov Celzia, sonda takým extrémom čeliť nebude. Predpokladá sa, že na svojej trase bude musieť vydržať zhruba 1370 stupňov Celzia. Teplota vo vnútri zariadenia, ktoré bude chrániť uhlíkový štít, potom podľa expertov nepresiahne 30 stupňov. Bezproblémový prelet korónou je možný vďaka nižšej hustote častíc, čo znamená menší prínos tepla na sondu. Odborníci z NASA to prirovnávajú k vloženiu ruky do rozpálenej rúry, čo je oproti ponoreniu ruky do hrnca s vriacou vodou znesiteľné.
Vedci od sondy očakávajú odpoveď na otázku, prečo je povrch Slnka s teplotou okolo 5500 stupňov výrazne chladnejší než koróna. Existuje niekoľko teórií, žiadna ale plne neobjasňuje extrémne rozdiely teplôt. "To jednoducho nedáva zmysel. Máte zdroj tepla a keď sa od neho vzďaľujete, tak je okolie teplejšie. Je to ako odísť od táboráku, ale pri vzďaľovaní cítite stále väčšie teplo. Porušuje to prírodné aj fyzikálne zákony," uviedla Nicola Foxová, ktorá sa na misii podieľa.
FOTO prevratného objavu na Marse: Na jeho povrchu sa ukrýva poriadna bomba, vedci sú nadšení
Do kozmu vynesie sondu, ktorá má veľkosť osobného auta, raketa Delta IV Heavy, patriaca k najvýkonnejším nosičom súčasnosti. Ale ani tá nedokáže satelitu poskytnúť dostatočnú rýchlosť potrebnú pre náročný let. Preto bude ako vrchný stupeň nosiča pripojený ešte raketový motor Star 48, ktorý sa o nutné zrýchlenie postará. Optimálne obdobie pre štart sondy potrvá do 19. augusta, ale vďaka alternatívnym letovým trajektóriam bude možné odletieť až do 23. augusta. Ak sa však odštartovať v auguste nepodarí, otvorí sa podľa portálu Spaceflight Now ďalšie štartovacie okno až budúci rok v máji. Sonda bude na ceste k Slnku využívať gravitačné manévre pri prelete okolo Venuše.
Parkerova solárna sonda nesie meno po americkom astrofyzikovi Eugenovi Parkerovi, ktorý v 50. rokoch správne predpovedal existenciu solárneho vetra. Ten podľa vedcov vzniká práve v koróne. NASA vôbec po prvý raz pre názov sondy použila meno stále žijúceho vedca. Deväťdesiatjedenročný Parker na margo toho uviedol, že je poctený.
