LONDÝN - Objav štruktúry DNA (deoxyribonukleovej kyseliny), ktorá je nositeľom dedičných vlastností všetkých živých organizmov, oznámili pred 65 rokmi, 25. apríla 1953, Brit Francis Crick a Američan James Watson. Išlo o prelomový objav minulého storočia, ktorý dal zásadný podnet biológii a položil základy nových prístupov v medicíne. Viedol postupne aj k plnej identifikácii ľudského genómu, ktorá sa podarila v roku 2003.
Crick, Watson a spoločne s nimi ešte Maurice Wilkins získali v roku 1962 za objav štruktúry DNA Nobelovu cenu. Prví dvaja pôsobili v Cambridge a skúmali štruktúru z jedného uhla, zatiaľ čo Wilkins a aj Rosalind Franklinová v Londýne zaujali viac experimentálny prístup. Podľa niektorých odborníkov mala práve Franklinová so svojimi röntgenovými snímkami hlavnú zásluhu na zmapovaní DNA, zomrela však ešte pred udeľovaním cien. Zaujímavosťou je, že nobelovky Cricka i Watsona boli nakoniec vydražené za vysoké čiastky a peniaze putovali na podporu vedy.
Vedci v laboratóriu úplnou náhodou vyriešili jeden z najväčších problémov ľudstva
DNA si môžeme predstaviť ako skrútený rebrík, v ktorom sú jednotlivé priečky tvorené párom báz A (adenín) proti T (thymín) a C (cytosín) proti G (guanín). Každá priečka je ako písmeno, a to tvorí slová a vety. Týchto priečok (písmen) má človek asi tri miliardy. Pri delení bunky sa DNA kopíruje tak, že skrutkovica sa otvorí ako zips a k uvoľneným bázam jedného prameňa sa pripojí odpovedajúca nová báza.
