LIMA - Najviac detí pri jednom z rituálov obetovali pravdepodobne pred 550 rokmi obyvatelia predkolumbovskej Ameriky zvaní Chimuovia na severe Peru. Archeológovia tam našli na jednom mieste až 140 detí, ktoré boli podľa nich zrejme pochované v jeden deň spolu s dvoma stovkami mladých lám. Informoval o tom vo štvrtok server časopisu National Geographic.
"Vôbec som nečakal, že tam niečo také objavíme. Išlo o rituálne a veľmi systematické zabitie," opísal objav antropológ John Verano z Tulanovej univerzity v New Orleans. Verano je súčasťou medzinárodného tímu, ktorý kostry detí a lám na severozápade Peru skúma. Obetné miesto sa nachádza neďaleko mesta Huanchaco na severozápadnom pobreží Peru.
Kostry detí vo veku od päť do 14 rokov a maximálne rok a pol starých lám našli vedci náhodou, keď ich odhalila erózia. Miestni obyvatelia na ne upozornili archeológa Gabriela Prieta, ktorý v oblasti pracoval na vykopávkach 3500 rokov starého chrámu. Prvé pozostatky našli už v roku 2011 a do roku 2016 vykopali až 140 detských kostier. Deti ležali asi 300 metrov od mora s hlavou obrátenou na západ k Tichému oceánu, lamy mali hlavy otočené opačne smerom k Andám.
Na niektorých detských lebkách našli archeológovia červenú farbu, zrejme použitú pri rituáli. Kostry detí i lám majú rozrezané hrudné kosti a rebrá, čo podľa archeológov svedčí o tom, že im pri rituáli bolo odobraté srdce. Rádiokarbónovou metódou bolo zistené, že kostry pochádzajú z doby medzi rokmi 1400 až 1450. Všetky boli nájdené v jednej vrstve a archeológovia usudzujú, že boli pochované v jednom dni.
Ľudské obete pri rituáloch sú známe v histórii z rôznych kútov sveta, väčšinou išlo ale o dospelých. Peruánske náleziská nazvané Huanchaquito - Las Llamas je tak asi najväčším na svete čo do počtu obetovaných detí pri jednej príležitosti. "Obetovali to, čo im bolo najdrahšie. Asi sa domnievali, že dospelé obete nepomáhajú," myslí si Haagen Klaus, profesor antropológie z univerzity Georgea Masona v americkom štáte Virgínia. Dôvodom obete bola podľa neho možná nepriazeň počasia, ktorá bránila úrode a tým tiež obžive.
Ríša Chim bola jedným z najmocnejších štátnych útvarov predkolumbovskej Ameriky v Andskej oblasti. Začala sa rodiť asi v 10. storočí v údolí Moche na severe dnešného Peru a najväčšieho rozkvetu dosiahla v polovici 15. storočia, kedy sa rozkladala na zhruba 800 kilometrov dlhom páse pozdĺž pobrežia. Vtedy sa tiež jej vládcovia neúspešne pokúsili o expanziu na juh do ríše Inkov. Tým ale podľahli a okolo roku 1475 sa ríša Chime stala súčasťou inkského impéria.
