WASHINGTON - Dopriať si v práci cigaretku pomáha mnohým ľuďom odbúrať či aspoň zmenšiť pracovné napätie. Ale tí, čo nefajčia a od svojej práce neustále neodchádzajú, aby si zapálili, vnímajú tabakové potešenie svojich kolegov ako prestávku navyše. Štúdia projektového manažéra Joea Mercuria im dáva za pravdu.
Mercurio bol oslovený výrobcom elektronických cigariet s požiadavkou, aby urobil prieskum zameraný na pracovnú morálku fajčiarov, ktorým chuť do práce odoberá túžba po cigarete. Tá sa prihlási viackrát počas pracovnej doby a máloktorý fajčiar jej odolá. Fajčiarske prestávky veľa zamestnávateľov nerieši. Nemožno však ignorovať fakt, že v mnohých nefajčiaroch vzbudzujú nevôľu a pocit nespravodlivosti, pretože kým oni pracujú, fajčiar sa bez okolkov zdvihne od pracovného stola, aby si zapálil.
Manažér vo svojej štúdii riešil práve postoj fajčiarov a nefajčiarov k takýmto prestávkam a výsledky potvrdili rozdielnosť názorov oboch skupín. Nefajčiari sú presvedčení o tom, že by mali dostávať voľno navyše, aby sa tak vyrovnal stratený čas ich kolegov, ktorý trávia poťahovaním z cigarety.
Rus fajčil na svojom vlastnom balkóne: Sused ho zažaloval a vyhral!
Mercurio zistil, že viac ako 40 percent nefajčiarov si myslí, že by mali dostať tri až päť dní dovolenky ročne navyše, aby boli vykompenzované fajčiarske prestávky ich spolupracovníkov. Takmer rovnaké percento fajčiarov je však presvedčených, že nefajčiari nemajú nárok na ďalšie voľno. Výsledky ďalej potvrdili, že pracovník, ktorý fajčí, strávi približne šesť dní ročne prestávkami na cigaretu. Tento priemer sa v jednotlivých odvetviach značne líši. Pracovníci v oblasti technológií, maloobchodu, financií a poistenia trávia viac ako dvadsať dní ročne fajčiarskymi prestávkami, zatiaľ čo u pracovníkov v oblasti nehnuteľností je to päť dní ročne.
Fajčiari síce s mimoriadnymi dovolenkami pre nefajčiarov nesúhlasili, ale zároveň pripustili, že možnosť čerpania voľna navyše by bola skvelou motiváciou, aby s fajčením prestali. Ženy uviedli, že by sa dokázali vzdať tohto zlozvyku v prípade, ak by sa ich dovolenka predĺžila o jedenásť dní. Muži sú v tomto smere náročnejší, prestať fajčiť by boli ochotní za dvanásť dní navyše.
Štúdia, do ktorej sa zapojilo 1005 Američanov, sa dopracovala aj k ďalším alarmujúcim faktom. Choroby súvisiace s fajčením zapríčinili stratu produktivity vyčíslenú na 156 miliárd dolárov ročne. Väčšina respondentov zároveň uviedla, že zamestnávatelia by mali ponúknuť finančné stimuly pre fajčiarov, čím by podporili ich snahu prestať fajčiť. Toto si myslí až 93,5% pracujúcich v oblasti umenia a zábavy a 68,3% zamestnancov z financií a poistenia.
