STOKE-ON-TRENT - Zdravotné sestričky, ktoré sa starajú o nevyliečiteľne chorých pacientov, prezradili, čo im povedali, alebo čo spravili krátko predtým, než umreli. Niektorí chceli ešte poslednýkrát vidieť svojich domácich miláčikov, iným zas stačila obyčajná šálka čaju.
Pracovníčky nemocnice Royal Stoke University Hospital v anglickom meste Stoke-on-Trent sa starajú o paliatívnych pacientov, teda tých, ktorým medicína už nedokáže pomôcť. V krátkom dokumente natočenom pre televíziu BBC prezradili, čo hovoria ľudia krátko pred svojou smrťou. Projektu sa podľa vlastných slov zúčastnili preto, aby dokázali, že je možné mať "dobrú smrť" a že ľudia by sa umierania nemali báť.
Muž sa ocitol na hranici medzi životom a smrťou: Viem, kam chodia dobré duše a kam tie zlé
Jedna zo sestričiek napríklad uviedla, že jeden manželský pár, o ktorý sa starala, ju poprosil, aby spojila ich postele a oni sa tak mohli držať za ruky. Zomreli desať dní po sebe. Iný umierajúci si chcel zas dopriať svoj obľúbený alkoholický drink. "Jeden pacient mi povedal, že život je príliš krátky. Máme preto robiť veci, ktoré chceme a ktoré nás robia šťastnými," uviedla Dani Jervisová vo filme.
Veľmi dôležité pre zomierajúcich ľudí je to, že je vtedy pri nich niekto blízky, či už je to človek alebo zviera. "Vidieť tú radosť na niekoho tvári po tom, ako ho navštívil jeho pes, je na nezaplatenie," hovorí Louise Masseyová.
Viaceré sestry priznali, že zažili, keď pacienti predpovedali svoju vlastnú smrť. Jedna z nich sa raz starala o osemdesiatročného starčeka, ktorý povedal, že o pár týždňov bude mať narodeniny. Vraj spraví párty a potom zomrie. A tak sa aj stalo. Iný pacient, ktorý upadal do bezvedomia, zas povedal, že "je šťastný, že zomiera, pretože videl nebo, ktoré bolo nádherné".
Veľa ľudí pred smrťou priznalo, že nestihli urobiť veci, po ktorých túžili. Celý život tvrdo pracovali, stanovili si vek, kedy odídu do dôchodku, no keď tak konečne urobili, ostali sklamaní. Ako dôchodcov ich totiž trápili zdravotné problémy a život si už potom nedokázali užívať tak, ako si to naplánovali. Sestričky preto každému odporúčajú, aby nič neodkladal na neskôr, na dôchodok, pretože potom už môže byť neskoro. Buď vám už na plnenie vašich snov nebude stačiť zdravie, alebo sa v tom horšom prípade dôchodku vôbec nedožijete.