TORONTO - Všetci sa sťažujeme na svoju pamäť. Ľutujeme, akú má obmedzenú kapacitu ukladania aj rozpamätávania. Ale ako často niekoho počujete posťažovať sa, že nič nedokáže zabudnúť? Nikdy! A napriek tomu by sme všetci mali byť svojej schopnosti zabúdať vďační. Dobrá pamäť nám umožňuje uchovať dôležité časti svojich znalostí a skúseností, ale musí byť aj schopná vymazať to, čo je chybné, zbytočné či prehnane nafúknuté, napísal švajčiarsky denník Le Temps.
Nechcete v budúcnosti trpieť demenciou? Deväť rizikových faktorov
"Je dôležité, aby mozog zabudol nedôležité detaily a mohol sa sústrediť na to, na čom skutočne záleží pri našom každodennom rozhodovaní," povedal Blake Richards, ktorý sa spoločne s kolegom Paulom Franklandom z Torontskej univerzity zaoberá prínosnými aspektmi zabúdania.
Aj keď vedci dlhodobo zanedbávali výskum procesov, ktoré sa podieľajú na zabúdaní, nedávne štúdie ukázali, že nervové mechanizmy stojace za vymazávaním spomienok sú iné, ako tie, ktoré ich ukladajú.
Ako sa v mozgu ukladajú spomienky? Podľa profesora Roberta Jaffarda z Francúzskeho národného strediska pre vedecký výskum pri Bordeauxskej univerzite to umožňuje sieť neurónov aktivovaných údajmi, ktoré je potrebné si zapamätať. "Ale pretože prvé zakódovanie do pamäte je nestabilné, musia sa tie siete konsolidovať, aby dáta nechali v pamäti aspoň nejakú stopu. Túto konsolidáciu je možné dosiahnuť napríklad opakovaným čítaním učiva," uviedol Jaffard.
Pokiaľ ide o vymazávacie mechanizmy, existujú dva rozdielne typy. Prvý dáva väčší zmysel - oslabovanie synapsií v sieťach, ktoré vytvárajú pamäťové stopy. Ten druhý je však kontraintuitívny: vychádza z vytvárania nových neurónov z kmeňových buniek. Za týmto objavom stál v roku 2013 tím Paula Franklanda, ktorý robil výskum na myšiach.
Podľa profesora Jaffarda môže mať vytváranie nových neurónov opačné účinky v závislosti na tom, kedy k nemu dochádza. "Keď sa snažíme zakódovať novú spomienku, potom vývoj nového neurónu značne uľahčí jej zapamätanie," uviedol Jaffard.
Potom sa ale stane úplný opak. Ako sa nové neuróny integrujú do obvodu hipokampu v mozgu, kde je pamäťová stopa už uložená, môžu tento obvod preťažiť, a tým ho vlastne oslabiť. "Tento proces vysvetľuje, prečo deti, ktorým sa vytvára mnoho nových neurónov, tak ľahko zabúdajú," vysvetľujú Richards s Franklandom.
Môže sa zdať prekvapivé, že mozog venuje toľko energie vytváraniu neurónov, ktorých jedinou funkciou je oslabiť spomienky. Ale je to preto, že zabúdanie je životne dôležitá funkcia. Podľa Richardsovej a Franklandovej štúdie to ukazujú aj umelé neurónové siete. Keď sú tieto systémy zjednodušené - akoby "zabúdali" - stávajú sa efektívnejšími pri rozhodovaní.
Zabúdanie nám tiež pomáha robiť dobré rozhodnutia, a to dvoma spôsobmi. Na jednej strane nás zbavuje parazitických informácií, ktoré brzdia spôsob, akým sa adaptujeme na nové situácie. "Ak sa snažíte orientovať vo svete a váš mozog sa topí v mnohopočetných spomienkach, ktoré vám bránia vo výhľade, potom nemôžete urobiť kvalifikované rozhodnutie," uviedol Richards. A na strane druhej nám eliminácia spomienok pomáha zovšeobecňovať zážitky z minulosti a preniesť ich do súčasnosti. Teda dobrá pamäť je taká, ktorá zovšeobecňuje a triedi.
"Kľúčovú úlohu v tejto selekcii hrá hlboký spánok," poznamenal Jaffard. "Umožňuje roztriediť to, čo bude uchované, a to, čo bude vymazané."
