BERLÍN - Už od základnej školy nám učitelia opakovali, že kolískou ľudstva je svetadiel Afrika. Vedci však majú v rukách dôkaz, ktorý môže prepísať učebnice. Vyzerá to tak že spoločná línia ľudoopov a ľudí sa oddelila, než sa doteraz predpokladalo. Možno to znie neuveriteľne, ako človek by podľa archeológov mohol pochádzať z Európy.
Vývojové vetvy človeka a ľudoopov sa možno oddelili o niekoľko stoviek tisíc rokov skôr, než sa doteraz myslelo. Je navyše možné, že sa tak stalo v Európe, a nie v Afrike, ako tvrdí dnes všeobecne uznávaná teória. Novú hypotézu formuloval v odbornom časopise PLOS One tím bádateľov pod vedením Madelaine Böhmeovej zo Senckenbergovho strediska pre evolúciu človeka a paleoenvironmentalistiku na univerzite v nemeckom Tübingene. Vedci tak urobili po novom preskúmaní dvoch fosílnych nálezov a určení životných podmienok na miestach ich vykopania, informovala agentúra DPA.
Neznámy druh človeka?
Kedy a kde sa vyvinuli najstarší predkovia človeka, sa dodnes nepodarilo uspokojivo objasniť. Najbližším žijúcim príbuzným ľudí je šimpanz. Rad odborníkov teraz predpokladá, že sa vývojové vetvy jeho predkov a predkov človeka oddelili pred približne piatimi až siedmimi miliónmi rokov v Afrike.
Vedci vyvrátili zásadnú domnienku o rakovine: To, v čo sme doteraz verili, je OMYL!
Tím Madelaine Böhmeovej preskúmal jediné dve časti tiel hominidov známych ako Graecopithecus freybergi - dolnú čeľusť nájdenú v Grécku a zub z Bulharska. Do čeľade hominidov pritom patria primáty aj človek a jeho vyhynutí príbuzní. Na základe podrobného skúmania nájdených zubov vedci formulovali hypotézu, že v prípade druhu Graecopithecus freybergi išlo o doposiaľ neznámy druh priameho predka dnešného človeka.
„Boli sme z výsledkov sami prekvapení, doteraz boli dávni predkovia človeka známi len z oblastí v Afrike, južne od Sahary,“ povedal Jochen Fuss, ktorý sa na výskume podieľal.
Na základe analýzy usadenín, z ktorých boli fosílie vykopané, určili vedci vek dolnej čeľuste z Grécka na 7,175 milióna rokov a zubu z Bulharska na 7,24 milióna rokov. Sú tak staršie než doteraz najstarší známy rod hominidov Sahelanthropus, ktorého pozostatky sa našli v Afrike, a ktorého vek sa odhaduje na šesť až sedem miliónov rokov. Podľa vedcov je tak možné, že sa vývojové vetvy človeka a šimpanza oddelili už oveľa skôr, než sa myslelo, a to nie v Afrike, ale práve vo východnom Stredomorí.
Drastické zmeny životného prostredia
Výskumníci sa domnievajú, že príčinou oddelenia vývojových línií boli drastické zmeny životného prostredia. V usadeninách v okolí skúmaných nálezov totiž narazili na červený jemnozrnný piesok typický pre púštne oblasti. Našli v nich tiež vysoký obsah solí. „Tieto skutočnosti by mohli byť dôkazom toho, že sa Sahara pred 7,2 milióna rokmi rozšírila a jej piesočné búrky priniesli prach s obsahom solí až na severné pobrežie vtedajšieho Stredozemného mora,“ uviedla Böhmeová.
Klimatické zmeny podľa vedcov viedli k rozšíreniu krajiny saván až do Európy. V usadeninách totiž našli stopy rastlín typických pre savany a tiež dôkazy o pravidelných požiaroch. „Na základe dôkazov možno vytvoriť obraz savany. Tomu zodpovedá aj to, že sa v okolí Graecopitheca našli tiež fosílie predkov dnešných žiráf, gaziel, antilop a nosorožcov,“ vysvetlil spoluautor štúdie Nikolaj Spasov z Bulharskej akadémie vied.
