BRATISLAVA - Dominika Mirgová (25) v súčasnosti patrí k najpopulárnejším slovenským speváčkam. Okrem toho, že sa aktívne venuje hudobnej kariére, stíha aj starostlivosť o dvojročného synčeka Peťka tiež zastáva pozíciu milujúcej manželky. Ako však sama tvrdí, v súkromí je obyčajným dievčaťom, ktoré rovnaké problémy ako ostatní. Ako zvláda svoju domácnosť, prečo sa dokáže pohádať s manželom, či aké to je byť mladou matkou, nám prezradila v rozhovore.
Dominika, už takmer dva roky je z teba pani Zvolenská. Priznala si však, že zo začiatku si Peťa dlho odmietala. Ako to teda bolo?
Ja som ho veľmi chcela, asi keď som mala 12 rokov (smiech). Ale potom každý išiel svojou cestou, boli sme len kamaráti. Časom sme mali obaja priateľov, ale raz na Štefanskej zábave sme sa po dlhšom čase stretli a očaril ma. Nás vždy k sebe niečo ťahalo, ale nemysleli sme si, že spolu zostaneme. A keď sme spolu začali chodiť, videla som, že on ma má viac než rád. Ja som ale bola sklamaná z predchádzajúceho vzťahu. Bála som sa lásky. Po tom, čo sme spolu mesiac chodili, som chcela čas, potrebovala som si k tomu nájsť cestu. Nevedela som sa zaľúbiť a nechcela som mu ublížiť. A časom to prišlo. Čakal na mňa niekoľko mesiacov, chcel vedieť, na čom teda je, s nijakou inou vzťah nechcel. Tak som mu povedala, že sa dohodneme na kamarátovej oslave, ktorá mala byť o týždeň. Tam boli baby, ktoré po ňom išli, tak už to začalo vrieť, ani som mu nepovedala, že dajme to dokopy, ale začala som sa správať ako frajerka. To tá žiarlivosť (smiech). A odvtedy to ťaháme (smiech).
Spolu ste potom účinkovali aj v jojkárskom Sladkom živote, kde Peťovi vyčítali jeho odmeranosť. Aký je tvoj manžel v súkromí?
On je strašne, strašne hanblivý. On aby povedal niečo do kamery, do toho ho musím tlačiť ja, z neho to proste nejde. V súkromí, doma, medzi kamarátmi, je to úplne iný človek, ako keď má robiť niekde rozhovor. On tam ani nechcel ísť, nie je ten typ, chráni sa. Ale už sa naučil. Tým, že teraz je aj môj manažér, sa to naučil. On sa skrátka strašne hanbí (smiech). Ale je to skrytý romantik. Nosil mi kvety – len tak, lebo je streda. Aj o ruku ma požiadal v reštike, tak hanblivo, podal mi prsteň len že: Vezmeš si ma? Že chcel, aby som vedela, že to so mnou myslí vážne a nikoho iného nechce. Keď som bola v pôrodnici, celé noci kreslil na výkresy transparenty Milujem ťa, Vitaj doma, sám to robil po nociach a nakoniec ma to doma čakalo aj s bytom plným balónov. On chudák ani kresliť nevie (smiech), ale bolo to úplne krásne! Nezabudne na žiadny môj sviatok, Valentín, meniny, narodeniny, všetko musí byť. On len nedáva cudzím najavo, aký v skutočnosti je.
Keď sa narodil Peťko, ako tvoj partner zvládal všetky otcovské povinnosti? Kúpanie, prebaľovanie...
On sa na začiatku bál. Nie, že by nechcel, ale veľmi sa bál. Bál sa ho chytiť. Pomaličky ale do toho prišiel. Mesiac dokonca zostal doma, nešiel do práce a pomáhal mi. Malý mal totiž všetky bábätkovské choroby a ja už som bola k.o. Peťo je naozaj skvelý otec. Našli sme si režim a dali sme to. Milujem sa na neho pozerať, keď robí také bežné veci, ako keď sa s ním len tak hrá. Je to úžasné.
Bábätko ste plánovali alebo to tak prišlo samé?
Ja som chcela deti už asi ako 17-ročná, veľmi (smiech). Vtedy som chcela štyri, teraz si už ale hovorím, že mi úplne stačí jedno, dve (smiech). My sme si povedali, že keď to príde, tak to príde. Nechali sme to na osud. Užívali sme si, chodili sme von, netlačila som na to, neriešila som žiadne „overené“ grify na otehotnenie (smiech). Tak sme miesto toho plánovali termín svadby. Mamina už tiež chcela vnúča, prosila ma, že nech jej už urobíme, že nemá čo robiť (smiech). Pozerám, že veď mami, ja by som chcela, ale tak nebudem to nútiť. A keď to prišlo, ona bola taká šťastná, dokonca bola so mnou aj pri pôrode.
Rodičia sú pre teba naozaj veľkou podporou. Pravidelne s tebou chodievali aj na koncerty, akcie.
Mamina pokiaľ mohla, vždy chodila. Aj šoféra mi robievala, kým som nemala vodičák. Potom už išla len tak, ale vždy, keď sa dalo, naozaj išla. Potom, ako prišiel malý, už to tak nie je, väčšinou ho varuje. A ja ju za odmenu vezmem do kina alebo tak, chúďatko moje (smiech).
A čo vzťah so svokrovcami?
Viac sa pohybujeme pri našich, ale to je tým, že spolu bývame. Svokor je v Anglicku, takže toho stretávame asi raz za pol roka, keď sem príde pozrieť. Svokra býva tu, takže tam chodievame. Väčšinou s malým po plávaní alebo s ním ide Peťo. Vychádzame ale naozaj dobre. Ja sa s nimi poznám od malička. Peťo bol futbalista, veľmi ho podporovali, zrazu som prišla ja, Peťo sa začal zaujímať o iné veci. Trošku z toho bola jeho mamina nešťastná, ale ja som ho do ničoho nenútila. A potom skončil s futbalom pre zdravotné problémy s kolenami a začal ma manažovať. On to sám chcel robiť už dlho.
Takže ho vlastne zamestnávaš. Dostáva aj svoj plat?
Máme spoločný účet, takže tam to všetko chodí. Je to lepšie, zostane to v rodine, je to doma. Veď si na to zarábame spolu a on naozaj pracuje. Vyplatím kapelu, cestu, tanečnice a čo zostane, je naše. To míňame na malého, úver, na všetko, čo treba... A potom pozeráme, že hups, treba urobiť ďalšie koncerty (smiech).
Spoločné bývanie je teda už úplne dokončené?
Už bývame, je to dvojgeneračný dom. Bývame zatiaľ dole, pretože na vrchu mal bývalý majiteľ priestor pre robotníkov, kde bývali oni. My sme sa tam nasťahovali asi pred pol rokom. Hore budeme bývať ja, Peťo a malý a naši budú dole. Chceme mať len spoločnú kuchyňu. Naši predali byt a sú tam s nami už teraz. Je to úplná výhoda. Máme aj súkromie, ale sme aj s našimi. A pri mojej práci, kedy občas potrebujem, aby mamina varovala malého, je naozaj super, nemusíme ho prenášať z jedného domu do druhého a Peťko zostáva doma, vo svojom prostredí.
Nezasahujú vám potom rodičia aj trošku do súkromia? Čo sa deje v prípade, keď sa náhodou pohádate?
No ja, keď riešim niečo s maminou, môj muž si ma strašne zastáva! Ten ide so mnou (smiech)! Ale keď oni niečo riešia so mnou, tak držia spolu. My sa tak potom držíme všetci vzájomne. Ak ale náhodou máme problém, to je len výmena názorov, ktorá sa o 5 minút vyrieši. A je to len medzi nami dvoma. Keď sa povadíme, je to väčšinou za niečo, že zabudne spraviť, o čo som ho poprosila. Alebo že je často na telefóne. To sú také blbosti, žiadne vážne veci. Dokonca prvé tri roky sme sa nepohádali ani raz! A teraz, no... (smiech) Ale do súkromia si nezasahujeme. Mamina si robí na záhrade, tato nahráva, čiže málokedy fungujeme úplne že spolu. Často niekam cestujeme. Občas ponorková choroba je, ale to málokedy. Ale to má občas každý, je to podľa mňa úplne normálne. Len si neviem predstaviť, ako to bude teraz s upratovaním, keď sme boli v byte, delili sme si to, teraz máme každá to svoje.
Malý Peťko je evidentne poriadny živel. Už ti niečo vyparatil?
On je úplný mišung mňa s Peťom. Je to strašne usmievavé dieťa, rád sa predvádza. Ale ak sa zle zobudí, to sa mu nemôžeš ani prihovoriť, neexistuje (smiech).Stále spieva, teraz si fičí na Shakire, vylieza na všetko, čo sa dá a hrozne rád rozpráva, povie bársčo, všetko opakuje. Každý deň niečím iným prekvapí. Strašne ťažké to ale máme so spaním, stále to úplne nevieme vyriešiť. Do polnoci si spinká a po polnoci sa mrví, je nesvoj, daj čajík, dudlík, mliečko. Ja som myslela, že som pripravená, veď som vychovala aj krstniatko. A zrazu prišlo moje a pozerám, že vôbec. Je to veru náročné. Ja často hovorím mladým babám, že ak po tom túžia, nech do toho idú, ale musia mať oporu. Ja by som to bez našich dala ťažko. Nemohla by som sa venovať kariére.
Trvalo ti dlho, kým si sa stotožnila s tým, že si mamina?
Je super byť mladá mama, Je to radosť a aj starosť, ale nevymenila by som to za nič na svete. Ja som počas tehotenstva chystala všetko a mala som pocit, že som pripravená. Pôrod už ani neviem, aký bol. To je najmenej oproti tomu, čo príde po tom. On mi prvých päť dní vkuse plakal, ja som bola celá zošitá, unavená. Za tých 5 dní som spala 5 hodín dokopy. To bolo strašné. Ja už som čítala všelijaké štúdie, knihy, že čo s tým. Ale potom to prišlo tak samo. Každé dieťa je predsa iné. Vyše pol roka som kojila, doktorka potom nechcela, aby som mu dávala ovocie a tak. Ale ja som si povedala, že budem vychovávať svoje dieťa tak, ako mamina vychovávala mňa. Vtedy žiadne takéto zákazy neboli a podľa mňa sme zdravší ako deti v dnešnej dobe. Dodržujeme sterilitu, všetko, ale nejdeme sa z toho zblázniť, všetko s normou a mierou. Vždy som si napríklad prestavovala, že bude zaspávať pri mojom speve. Vôbec. Začnem a on len počúva. Tak mi to nejako nevyšlo, no (smiech).
Spomínala si na svoj predchádzajúci vzťah, z ktorého si sa vyspievala v Novej. S bývalým ste si vtedy posielali rôzne odkazy, ale nikdy nikto z vás nehovoril o tom, čo sa vlastne stalo...
Ja som s ním chodila rok a ďalšie tri sme sa doťahovali. Boli sme na sebe závislí, aj keď on mal frajerku. Ja som nemala nikoho, bola to taká prvá láska a nevedela som si nájsť nikoho iného. Teraz v kontakte nie sme, ale chcela by som sa s ním porozprávať, bol súčasťou môjho života. Ale bol dobrý chalan. Len sme sa k sebe asi nehodili. Ja som chcela viac a on mi to dať nedokázal.
Pred pár dňami si vypustila informáciu, že ste sa pracovne rozišli s Mirom Jarošom. Ako to teraz medzi vami je?
Takto. S Mirom a Mišom som robila asi 5 rokov. Išli sme spoločnou cestou, na slovenskom trhu je to pre umelcov ťažké. Stále sme bojovali o to, aby sme sa niekam dostali a dbali na to, že som Slovenka, i keď úprimne, mne sa oveľa lepšie spieva po anglicky. Mám vtedy úplne iný hlas. Ale chcem, aby ma ľudia chápali, vedeli, o čom spievam. S Mirom sme začali, keď ma zavolal do duetu Na pokraj síl a potom začala spolupráca, vydali mi album Nová. Naozaj mi veľmi pomohli. Pri albume Armáda už som videla, že som zrelšia a chcela som si robiť veci viac po svojom. Urobila som pesničku, Miro ju učesal a išlo to. Teraz pri pesničke Máme sny mi nejako došlo, že už nepotrebujem pomoc. Že by som to možno chcela robiť inak. A Miro mi sám povedal, aby som skúsila. Nebolo to nič také, že rozchádzame sa, lebo si nerozumieme. Bolo to spontánne a prišlo to samé od seba. On má toho tiež veľa, rešpektujem ho, už na mňa občas ani nemal čas. A ja som hlavne chcela mať tím, ktorý by sa skladal z mojej rodiny. Keď ich môžem zapojiť a chcú to, prečo to neurobiť. S Mirom a Mišom sme zostali kamaráti a všetko je tak, ako má byť. Ja som sa nikdy nebrala ako celebrita, robím veci, ako ich cítim. Nechcem sa na nič hrať, hoci na koncerty sa obliekam a vystupujem, v súkromí som obyčajná baba, ktorá rada hovorí trnavsky a chodí do Tesca v teplákoch.
