ANTANARIVO - Honba za zafírmi priviedla do odľahlých dažďových pralesov východného Madagaskaru desiatky tisíc ľudí, ktorí ničia chránenú oblasť. Ekologická organizácia aj niektorí miestni obyvatelia vyzývajú vládu k vojenskému zásahu v oblasti, napísala agentúra AP.
Odborníci sa pozreli na majetok ôsmich najbohatších ľudí planéty: Prišli na šokujúce odhalenie
Za posledných šesť mesiacov sa našlo v biologicky rozmanitej oblasti známej ako koridor Ankeniheny-Zahamena viac vysoko kvalitných zafírov než v celej krajine za posledných 20 rokov, uviedol francúzsky odborník na drahé kamene Vincent Pardieu, ktorý navštevuje miestne bane viac ako desať rokov a v oblasti bol minulý mesiac. Podľa neho je to najdôležitejší objav na Madagaskare za posledných 20 alebo 30 rokov.
Desiatky tisíc baníkov a obchodníkov s drahými kameňmi sa nahrnulo do dažďových pralesov okolo dediny Bemainty, uviedli miestni úradníci. Baníci postínali tisíce akrov lesa v chránenej oblasti. Pretože miestne úrady nie sú schopné situáciu zvládnuť, ekologická organizácia Conservation International, ktorá pomáha spravovať oblasť, vyzvala k vojenskému zásahu. Ekológovia však upozorňujú, že je tu množstvo vplyvných ľudí, ktorí sú zapojení do obchodu s drahými kameňmi, a tak vláda nechce podniknúť konkrétnu akciu.
Ostrovný štát je známy svoju biodiverzitou a chránené lesy v oblasti východného koridoru patria podľa Svetovej banky medzi najcennejší kapitál krajiny. Koridor je domovom viac ako 2000 druhov rastlín, ktoré sa nenachádzajú nikde inde na svete, a žije tu 14 ohrozených druhov lemurov, uvádza ministerstvo životného prostredia, ekológie a lesov.
Madagaskar produkuje zhruba polovicu kvalitných zafírov na svete, uvádza prezident americkej firmy obchodujúcej s drahokamami Natural Sapphire Company Michael Arnstein. Podľa neho zhruba 70 percent miestneho trhu so zafírmi kontrolujú Srílančania, ktorí pašujú drahokamy späť do svojej krajiny, aby ich tu vybrúsili a vyviezli. Z Madagaskaru sa tak môžu ročne dostať zafíry za 150 miliónov dolárov (cca 140,5 miliónov eur), presné číslo však nie je možné zistiť, pretože odvetvie nie je dostatočne regulované.
Mnoho obyvateľov oblasti s výskytom zafírov tiež chce, aby vláda podnikla nejakú akciu, uvádza starosta jedného z miest Davidson Radoka. Len malé percento miestnych má zisk z ťažby. Niektoré školy majú personálne problémy, pretože učitelia odišli skúsiť svoje šťastie v ťažbe. A s toľkými novými hladnými krkmi prudko vzrástol dopyt po všetkých základných produktoch a ceny niektorých tovarov, ako ryža, vyskočili o 50 percent i viac. Ľudia sa tiež boja o bezpečnosť a šírenie chorôb z miest, kde žijú baníci v zlých hygienických podmienkach.
Podľa niektorých vláda nechce tiež zasiahnuť, pretože ťažba zamestnáva množstvo ľudí, ktorí by inak boli vo vážnych problémoch. Veľkú časť Madagaskaru už dva roky trápi sucho a niektorí poľnohospodári tak museli začať hľadať alternatívne zdroje príjmov.
