BRATISLAVA - Na opevnenom sídlisku v lokalite Vráble-Fidvár žilo v staršej dobe bronzovej minimálne 1000 osôb, čo bola na danú dobu mimoriadne veľká populácia. Dovtedy známe sídliská mali najviac 300 obyvateľov. Výskum tímu archeológov vedených profesorom Jozefom Bátorom z Univerzity Komenského v Bratislave (UK) odhalil, že architektúra a zástavba tzv. protourbánneho charakteru je v oblasti strednej Európy o tristo rokov staršia, ako bolo doteraz známe.
Významné archeologické nálezisko Vráble-Fidvár, ktoré leží na ľavom brehu rieky Žitavy, bolo osídlené už v období neskorej doby kamennej (cca 4 000 – 3 000 pred n. l.). V staršej dobe bronzovej (cca 2 100 – 1 450 pred n. l.) bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami. „V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou C14, do obdobia 2 100–1 800 rokov pred n. l., ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav,“ približuje profesor Jozef Bátora z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK.
Bizarný objav českých archeológov na FOTO má pol tisícročia: Nič podobné sme ešte nenašli
Archeológovia skúmali domy v rôznych častiach tohto sídliska. V jeho centrálnej časti bývala elita, na čo poukazuje použitie kameňa pri stavbe domov, ako aj ich drevené podlahy, zatiaľ čo obydlia nižších vrstiev boli konštruované z prútia, hliny a dlážka pozostávala z udupanej zeme. Podľa profesora Bátoru ide o evidentný dôkaz spoločenskej diferenciácie obyvateľstva – prvýkrát zachytený v takejto miere v priestore sídliska zo staršej doby bronzovej.
Diskutabilné hygienické návyky populácie
Všetky preskúmané obydlia možno datovať do únětickej kultúry. Domy mali štandardizované rozmery: dĺžku 10 až 15 metrov a šírku 6 až 8 metrov. Zaujímavosťou je, že medzi domami sa nachádzala ulička široká zhruba jeden meter. Hygienické návyky obyvateľstva sú však veľmi diskutabilné. „Ulička bola totiž vyplnená prevažne kuchynským odpadom – rozbitými nádobami, zvieracími kosťami, nefunkčnými pracovnými nástrojmi,“ hovorí archeológ. Domáci odpad teda nebol sústredený na centrálnom mieste, ale bol jednoducho vyhodený a zhromaždený medzi domami.
Hroby po rokoch otvárali
K sídlisku patrilo aj pohrebisko, ktoré sa nachádzalo 300 metrov južne od opevneného sídliska. Väčšina hrobov bola už sekundárne otvorená – spravidla sa to dialo po 7 až 10 rokoch od pochovania zosnulých, keď mäkké časti tela boli už zotleté. V hroboch sa našli okrem keramiky (amfory, misy, hrnce) rôzne bronzové ozdoby (náušnice, ihlice na odev) a ojedinele aj potrava „na druhý svet“ (rebrá z hovädzieho dobytka).
Výskum v lokalite Vráble-Fidvár, na ktorom spolupracujú Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s Archeologickým ústavom SAV v Nitre a Nemeckým archeologickým ústavom so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom, je realizovaný od roku 2007. Do výskumu, ktorý každoročne prebieha prevažne v letných mesiacoch, sú zapojení aj mladí odborní asistenti, doktorandi a študenti archeológie Univerzity Komenského.
„Tento archeologický výskum a jeho výsledky významne posúvajú hranice poznania o našej dávnej minulosti a sú ukážkovým príkladom efektívnej medzinárodnej spolupráce významných vedeckých inštitúcií. Poskytujú našim študentom atraktívnu možnosť získavania unikátnych skúseností v praxi. Prispievajú tak nielen k novým poznatkom meniacim historickú mapu diania na našom území, ale aj k napĺňaniu cieľa– dosiahnuť najvyšší možný stupeň internacionalizácie našej univerzity,“ dodáva rektor Univerzity komenského, profesor Karol Mičieta.
