MOCHOVCE – Jadrová elektráreň Mochovce produkuje až 11 percent elektrickej energie využitej na Slovensku. Podľa expertov spĺňa všetky medzinárodné štandardy a jej prevádzkovanie je vysoko bezpečné. Chemik a odborník na rádioaktivitu Petr Škrabálek si však myslí niečo iné.
„Je po druhej hodine ráno a areálom jadrovej elektrárne by mali revať sirény ohlasujúce stav ohrozenia. Nič také sa nedeje, pretože zlyhávajú vnútorné komunikačné systémy. Tak začína scenár cvičenia krízového manažmentu INEX 5 v jadrovej elektrárni v Mochovciach,“ opisuje úvodný scenár krízového cvičenia v Mochovciach chemik a odborník na rádioaktivitu Petr Škrabálek.
Odborník povedal pravdu o Černobyle: Rádioaktívne cézium v Európe vymrie až o 270 rokov
INEX (International Nuclear Emergency Exercise) je podľa uznesenia vlády SR séria medzinárodných havarijných cvičení pripravovaná Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a jej Agentúrou pre jadrovú energiu (NEA), ktoré majú za úlohu otestovať a zlepšiť národnú a medzinárodnú odozvu na jadrové a radiačné havárie. Podľa Škrabálka však havarijné cvičenie vykonané v dňoch 3. a 4. 12. 2015 v Mochovciach nedopadlo práve najlepšie napriek tomu, že podľa oficiálneho stanoviska prebehlo úspešne.
„Podľa scenára sa porucha systémov šírila ďalej a nebezpečenstvo v elektrárni prešlo do núdzového stavu. V tom okamihu sa začalo cvičenie krízovej odozvy. Nasledovalo vyhlásenie pohotovosti skupinám havarijnej odozvy a budíček ľuďom zodpovedným za riadenie ochrany obyvateľstva. Už o hodinu bolo jasné, že sa s veľkou pravdepodobnosťou nepodarí vyhnúť masívnemu úniku rádioaktivity,“ priblížil scenár cvičenia, ktorý zalarmoval krízové štáby všetkých záchranných zložiek.
Oficiálne zistili len drobné nedostatky
Krízové cvičenie ráta so zapojením útvarov Civilnej ochrany, polície, Hasičského záchranného zboru, Integrovaného záchranného systému, jednotky chemickej, biologickej a radiačnej ochrany Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Radiačnej monitorovacej siete. Sledovanie pohybu rádioaktivity nad územím ovplyvneným elektrárňou má na starosti Radiačná monitorovacia sieť včasného varovania, ktorá ma dve zložky. Jednu prevádzkuje Slovenský hydrometeorologický ústav a druhú odbor Civilnej ochrany Ministerstva vnútra. Siete zberajú údaje a v stanovených intervaloch ich odosielajú do centra, Ústredia radiačných monitorovacích sietí (ÚRMS) Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), spresnil Škrabálek.
Odborník na rádioaktivitu o rakovine na Slovensku: V budovách stále dýchame nebezpečný radón
Podľa scenára prebehlo cvičenie INEX 5 úspešne, únik rádioaktivity sa podarilo rýchlo zastaviť a prevádzku elektrárne znova obnoviť. Aj evakuácia ľudí z ohrozenej oblasti prebehla podľa plánu. Zistené nedostatky by pri ostrom nasadení záchranných jednotiek nemali vplyv na plnenie úloh – napríklad, policajti nemali plynové masky, hasiči nemali čerstvé jódové tablety a ochranné odevy na jedno použitie.
Achillova päta jadrovej elektrárne je mimo nej
„V reálnej radiačnej situácii by nastal zmätok neporovnateľný s organizáciou záchranných prác v Černobyle. Krízové štáby všetkých úrovní by boli len partiami slepcov, ktorým pobrali paličky, lebo nemali podľa čoho rozhodovať. Všetky informácie o šírení rádioaktivity a intenzitách dávkových príkonov z oboch zložiek monitorovacej siete končili na pracovisku Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚRMS SR), presne podľa havarijných plánov, ale tu ich nemal kto a ako prijať, tobôž spracovať. ÚRMS je totiž personálne obsadené jednou polovicou pracovníka, ktorý nemá ani vhodný počítač, ani programové vybavenie na výpočet odhadu dávok civilného obyvateľstva a spracovanie údajov z monitorovacích sietí,“ približuje realitu Škrabálek. „V prípade skutočného nešťastia by sa štáby krízového riadenia všetkých úrovní museli zaobísť bez zásadného informačného zdroja,“ varuje.
Kapitola Závery v správe pre Vládu slovenskej republiky začína nadpisom: „Nefunkčná radiačná monitorovacia sieť včasného varovania.“ „Až v treťom odseku sa dočítame, že siete fungujú, ale ich informácie nemá kto prijať a spracovať. ‚Potemkinova dedina‛ radiačnej ochrany Úradu Verejného Zdravotníctva sa zrútila. Ten istý nedostatok bol konštatovaný už pri cvičení HAVRAN 2012. Úrad verejného zdravotníctva mal podľa uznesenia Vlády č. 28 zo 16. januára 2013 vykonať nápravu do konca roku 2013. Teraz, v čase, keď má Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) intenzívne spolupracovať s Úradom jadrového dozoru na odovzdaní kompetencií k radiačnej ochrane (čl. 76 Smernice rady 2013/59/Euratom), požaduje posilnenie postavenia zložiek krízového riadenia, ktoré vždy existovali len na papieri. Zložiek, ktoré evidentne dlhodobo nie sú personálne, technicky, technologicky, ani metodicky ani odborne vybavené a pripravené na zvládanie úloh modernej radiačnej ochrany,“ prízvukuje odborník.
Ako dopĺňa Škrabálek, na implementáciu Smernice 2013/59/Euratom už ostáva len 12 mesiacov, čo je krátky čas vzhľadom na rozsah odovzdávanej agendy a databáz. Systém radiačnej ochrany obyvateľstva Slovenskej republiky nefunguje tak, ako by mal, poukazuje Škrabálek na problémy, ktoré dlhé roky škodia obyvateľstvu.
