KYJEV - Nová kovová kupola dnes v odstavenej jadrovej elektrárni v ukrajinskom Černobyle zakryla havarovaný štvrtý reaktor. Mimoriadne dielo stálo 1,5 miliardy eur a má mať životnosť sto rokov - dovtedy bude brániť úniku rádioaktivity. Presun obrieho krytu nad havarovaný reaktor začal pred dvoma týždňami.
Najhoršie jadrové katastrofy: Od Černobyľu až po poškodený reaktor v Jaslovských Bohuniciach
"Dnes sme v Černobyle oslávili úspešný záver operácie. Ide o kľúčovú etapu pred novembrom 2017, kedy bude zavŕšený medzinárodný program premeny Černobylu na bezpečné miesto neohrozujúce životné prostredie," uviedlo konzorcium francúzskych firiem. Práve tie postavili gigantickú konštrukciu, vážiacu viac ako 36.000 ton, dlhú 162 metrov a vysokú 108 metrov. Zakryla by aj parížsky štadión Stade de France, alebo newyorskú Sochu Slobody.
Explózia štvrtého bloku černobyľskej elektrárne v apríli 1986 vyvolala najväčšiu katastrofu v dejinách jadrovej energetiky. Podľa niektorých odhadov rádioaktívne prvky, ktoré sa pri výbuchu dostali do ovzdušia, zasiahli až tri štvrtiny Európy, najmä však Ukrajinu, Bielorusko a Rusko. Havarovaný reaktor potom zakryl betónový sarkofág, ktorého životnosť a hermetickosť však nesplnili očakávania.
Stavba novej pohyblivej konštrukcie, najväčšej svojho druhu na svete, začala v roku 2012. Vzhľadom na obrie rozmery bol kryt najprv zmontovaný do dvoch častí, ktoré sa vlani podarilo prepojiť.
Nový kryt bol zostavený 327 metrov od reaktora. O presun sa postaralo 224 hydraulických zdvihákov, ktoré konštrukciu posúvali o 60 centimetrov behom jedného "kroku". Nová kupola má odolať aj zemetraseniu o sile až šiestich stupňov.
Príčinou katastrofy černobyľskej elektrárne bola zrejme chyba personálu, ktorý sa počas testovania pravdepodobne dopustil hrubého porušenia bezpečnostných pravidiel. Podľa mnohých odborníkov mala podiel na nešťastí aj chybná konštrukcia sovietskeho reaktora, o ktorého nedostatkoch nebola obsluha informovaná.
Okolo miesta tragédie vznikla tridsaťkilometrová neobývateľná zóna. Rádioaktívne stroncium 90 prestane byť v zóne aktívne v roku 2214, cézium 127 v roku 2314. Izotop plutónia 239, ktorý je podľa odborníkov hlavným zdrojom černobyľského zamorenia, prestane pôsobiť o 24.000 rokov. Výroba elektriny v nepoškodených blokoch elektrárne skončila až v roku 2000.
