RÍM - Je síce pravda, že práca človeka zušľachťuje, ale ak je jej príliš, platíme za to určitú cenu - výrazne klesne náš kognitívny výkon. Slabne pamäť, duševná činnosť a schopnosť uvažovať, a to so sebou nesie aj nižšiu produktivitu práce. Po štyridsiatke to postihuje každého, kto pracuje viac ako 25 hodín týždenne. Vyplýva to zo štúdie, na ktorej pracoval tím austrálskych a japonských vedcov a ktorej výsledky publikoval Inštitút aplikovaného ekonomického a sociálneho výskumu v Melbourne.
Vedci skúmali kognitívne schopnosti viac ako 6500 Austrálčanov vo veku nad štyridsať rokov a porovnávali výsledky týchto testov s počtom hodín, ktorý títo ľudia za týždeň odpracovali. Z ich analýzy vyplynulo, že existuje komplexný vzťah medzi prácou a inteligenciou: ak účastníci výskumu pracovali menej ako 25 hodín týždenne, potom zrejme ich práca viedla k zvyšovaniu duševnej kapacity, ale akonáhle pracovali viac, nastala rýchlo opačná situácia.
"Práca zrejme spočiatku mozgové bunky stimuluje. Na určitom stupni ale vstupuje do hry stres spojený s fyzickou a duševnou prácou a priaznivý vplyv práce začína potierať. Príliš veľa práce z hľadiska kognitívnych funkcií je horšie, než keď nepracujeme vôbec," vysvetlil Colin McKenzie z japonskej Univerzity Keio.
Žijete pri rušných cestách? Hrozí vám vážna choroba, varujú experti
Vedci zatiaľ analyzovali len súvislosť, ktorá exituje medzi počtom týždenne odpracovaných hodín a kognitívnym výkonom, a nezisťovali, aká je príčina spozorovaných výsledkov. Autori štúdie však predložili dve hypotézy - je to stres a nedostatok spánku. Tieto činitele môžu hlboko ovplyvňovať štruktúru a kapacitu nášho mozgu.
Účinky práce u osôb mladších ako štyridsať rokov môžu byť menej zjavné. "Usudzujem, že schopnosť obnovy mozgu u mladších ľudí je rôzna. Mladí ľudia bývajú odolnejší proti účinkom dlhých pracovných zmien," konštatuje McKenzie. Starší ľudia sú v takej fáze života, kedy sa často musia starať o malé deti alebo o starých rodičov. To im dodáva sociálnu úlohu zásadného významu a účinky intenzívnej práce na ich mozog sú komplexnejšie.
V súvislosti so zvyšujúcim sa dôchodkovým vekom na celom svete výsledky štúdie naznačujú, že ak pracujeme viac a dlhšie, nezvyšuje to našu produktivitu. Práve naopak; tri dni práce do týždňa (25 hodín), čiže čiastočný pracovný úväzok, sa zdá byť produktívnejšou voľbou pre tých, ktorí prekročili štyridsiatku. Kým v Taliansku to znie ako kacírstvo, pre takých Švédov to je skôr potvrdením nového trendu - rôzne podniky a inštitúcie tejto škandinávskej krajiny experimentujú so zavedením šesťhodinovej pracovnej smeny ako štandardu. Vyššia produktivita práce zamestnancov by mohla ospravedlňovať zachovanie rovnakej mzdy za situácie, keď sa pracuje týždenne o desať hodín menej. Doterajšie výsledky túto hypotézu zrejme potvrdzujú.
