ŽENEVA - Ako vyzerá antihmota? To je otázka, ktorú si až doteraz kládol každý fyzik. Vedcom sa prvýkrát v histórii podarilo „posvietiť si“ na antihmotu. Jej vzhľad však expertov celkom prekvapil. Výskum antihmoty prebiehal v rámci experimentu ALPHA v CERN-e.
Napohľad sa podľa fyzikov nelíši od bežnej hmoty. Medzi klasickou hmotou a antihmotou sú však okrem podobností aj rozdiely. Študovať podstatu antihmoty je mimoriadne ťažké, pretože sa v zlomku sekundy stráca. Na to, aby ju mohli vedci zazrieť aspoň na chvíľu, ju museli „chytiť do špeciálnej magnetickej pasce“.
Najväčšie sklamanie v histórii experimentálnej fyziky: Fenomenálna častica bola len ilúziou!
Podľa fyzikov z CERN-u ide o prvý experiment, počas ktorého sa podarilo pozorovať antihmotu vo svetelnom spektre za použitia lasera. Vedci sa zamerali na náprotivok vodíka v antihmote. Rozdiel je v tom, že kým atóm bežného vodíka sa skladá z elektrónu a protónu, atóm antivodíka pozostáva z pozitrónu a antiprotónu.
Vedci dúfajú, že sa im pomocou skúmania mikročastíc v antihmote podarí vyriešiť jednu z najväčších záhad vesmíru – prečo vo vesmíre prevažuje hmota nad antihmotou, keď podľa vedcov obe vznikli za rovnakých podmienok a v rovnakom množstve počas Veľkého tresku. Podrobnejšie závery výskumu boli publikované v magazíne Nature.
