HAVANA - Bývalý kubánsky prezident Fidel Castro zomrel v piatok večer vo veku 90 rokov. Oznámil to dnes podľa agentúry AFP jeho mladší brat Raúl, ktorý Fidela v roku 2006 vystriedal na čele krajiny. Informáciu dnes potvrdila aj kubánska agentúra Prensa Latina.
"Túto smutnú správu priniesol prezident Raúl Castro prostredníctvom vystúpenia v štátnej televízii," napísala Prensa Latina. Prezident ďalej uviedol, že telo bývalého revolučného vodcu podľa jeho želania spopolnia. Podrobnosti o pohrebe má vláda oznámiť v najbližších hodinách. Fidel Castro vládol Kube 47 rokov.
Prečítajte si tiež: Na Kube sa dostáva do popredia armáda: Toto všetko vlastní, mení sa na impérium
V júli 2006 odovzdal Fidel Castro kľúčové vládne právomoci bratovi Raúlovi. Pôvodne malo ísť len o dočasné riešenie, než sa dlhoročný vládca Kuby dostane zo zdravotných problémov. Vo februári 2008 ale Raúl získal vedúce funkcie natrvalo.
Pohreb sa bude konať 4. decembra
Pohreb bývalého kubánskeho prezidenta Fidela Castra, ktorý zomrel v piatok vo veku 90 rokov, sa bude konať 4. decembra na cintoríne Santa Ifigenia v meste Santiago de Cuba, kde Castro pred takmer 60 rokmi oznámil národu víťazstvo svojej revolúcie. Informovala o tom dnes agentúra AP s odvolaním sa na vyhlásenie kubánskej vlády.
Prečítajte si tiež: Fico pobúril posledným zbohom pre Fidela: Status, ktorý hovorí za všetko
Podľa kubánskych štátnych médií budú mať Kubánci možnosť vzdať poslednú poctu zosnulému lídrovi v pondelok a utorok tým, že podpíšu "slávnostný sľub dodržiavania zásad revolúcie". Na Námestí revolúcie v Havane, kde sa Castro často prihováral tisícom svojich stúpencov, sa potom na jeho počesť bude konať smútočné zhromaždenie.
Urnu s Castrovým popolom následne prevezú z Havany do Santiaga de Cuba, teda po tej istej trase, ktorú v opačnom smere absolvoval Castro v roku 1959, keď pod jeho vedením zvíťazila na Kube revolúcia.
Havana smúti, Miami oslavuje
Kým obyvatelia kubánskeho hlavného mesta na správu o smrti Fidela Castra reagujú so smútkom, v americkom Miami - domove početnej kubánskej exilovej komunity - začal dav mávajúci kubánskymi vlajkami tancovať, jasať a búšiť do panvíc a kastrolov, napísala agentúra Reuters.
"Som z toho veľa rozrušená. Bez ohľadu na čokoľvek bol verejnou osobnosťou, ktorú celý svet rešpektoval a miloval," citoval Reuters študentku z Havany Sariel Valdespinovú.
Pätnásťročný Carlos Rodríguez bol v havanskej štvrti Miramar, keď sa dozvedel o Castrovom úmrtí. "Fidel? Fidel?" vyhlásil a neveriacky sa udrel do čela. "To som teda nečakal. Vždy sme si mysleli, že bude žiť navždy. To nemôže byť pravda."
"Je to tragédia," povedala agentúre AP 22-ročná havanská zdravotná sestra Dayan Montalvová. "Všetci sme s ním vyrastali. Tá správa, ktorú sme sa práve dozvedeli, ma naozaj ranila."
Diametrálne odlišná nálada zavládla v najsilnejšej bašte kubánskych emigrantov v Miami, kde podľa informácií spravodajského serveru BBC News mnohí ľudia začali sláviť a odpaľovať zábavnú pyrotechniku.
Kubánci v Miami sa schádzajú v reštauráciách a na mnohých verejných miestach, informoval BBC Luis Luis Fajardo z Miami. "Veľká väčšina americkej kubánskej komunity je veľmi ostro vyhranená proti Fidelovi aj Raúlovi Castrovcom. Keď sa v 90. rokoch minulého storočia zrútil Sovietsky zväz, zažívali Kubánci obrovské ťažkosti. Mnoho ľudí teraz hovorí, že keď je Fidel Castro mŕtvy, mohla by Kuba zažiť zmeny, po akých volali," dodal.
Profil Fidela Castra
Fidel Castro Ruz sa narodil 13. augusta 1926 v kubánskom mestečku Birán v rodine plantážnika pochádzajúcej zo španielskej Galície. Už v detstve sa vyznačoval mimoriadnou vnímavosťou, pevnou vôľou a veľkou ctižiadostivosťou. V roku 1950 absolvoval právnickú fakultu v Havane a už počas školy sa výrazne angažoval v študentskom hnutí.
Organizoval protivládne demonštrácie, bojoval dokonca v Kolumbii na barikádach a niekoľko dní si odsedel aj vo väzení, keď ho obvinili, že počas demonštrácie zastrelil policajta. Neskôr chcel získať miesto v kubánskom parlamente.
V marci 1952 prišiel však prevrat, po ktorom sa k moci dostal generál Fulgencio Batista. V Castrovi sa prebudil revolucionár. Jeho prvý pokus o puč sa odohral v lete 1953, keď asi so stovkou povstalcov zaútočil na kasárne Moncada, kde chceli získať zbrane a rozpútať celonárodné povstanie.
Vládne jednotky ich útok odrazili a vzbúrencov pozabíjali alebo zatkli a postavili pred súd. Ocitli sa pred ním aj bratia Fidel a Raúl Castrovci, ktorí sa napokon po pol druha roku za mrežami vďaka amnestii opäť ocitli na slobode.
Fidel Castro emigroval do USA, kde začal pripravovať inváziu na Kubu. Ostatných emigrantov však pre svoje plány nezískal, a tak odišiel do Mexika. Tam stretol revolucionárov, naklonil ich svojim myšlienkam a prisahali si vernosť. Bol medzi nimi aj argentínsky lekár Ernesto Che Guevara. Ich zámerom bolo zvrhnúť Batistu a nastoliť demokratickú vládu. Diktátor Fulgencio Batista utiekol v januári 1959 z Kuby a povstalci pod vedením Fidela Castra sa po dvojročnom boji ujali moci.
Predsedom revolučnej vlády na Kube sa stal 16. februára 1959. V novom vodcovi videli Kubánci národného hrdinu. Fidel Castro im sľúbil znárodnenie, koniec vykorisťovania americkými firmami. Kubu za socialistický štát Castro vyhlásil 16. apríla 1961. Po americkom bojkote sa začal orientovať na Moskvu. USA, pre ktoré bol najväčšou hrozbou, sa Castra pokúsili zvrhnúť. Invázia exilových Kubáncov, ktorí sa s podporou CIA vylodili 17. apríla 1961 na Playa Girón (Zátoka svíň), sa však po dvoch dňoch skončila fiaskom. Po tom, ako sovietske vedenie v roku 1962 zriadilo na ostrove raketovú základňu, sa svet dokonca ocitol na pokraji jadrovej vojny.
Kuba prijala vo februári 1976 novú ústavu, v ktorej bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany. Popri funkcii predsedu vlády a prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby získal Fidel Castro aj úrad hlavy štátu. V decembri 1976 sa stal predsedom Štátnej rady a vlády. Rozpad ZSSR v decembri 1991 ukončil rozsiahlu pomoc Kube a obchod s touto karibskou krajinou, ktorej hospodárstvo začalo upadať.
Na piatom zjazde Komunistickej strany Kuby v októbri 1997 potvrdil Castro svojho mladšieho brata Raúla Castra ako svojho nástupcu. Počas prejavu 23. júna 2001 pod páliacim slnkom nakrátko stratil Castro vedomie. Kubánsky parlament zvolil v marci 2003 Castra za predsedu Štátnej rady na šieste päťročné funkčné obdobie. Po prejave 20. októbra 2004 opäť Castro zakopol a spadol, utrpel pomliaždeninu kolena a zlomeninu ruky.
Po operácii v dôsledku vnútorného krvácania, ktoré pripísal prepracovanosti a vyčerpaniu, dočasne odovzdal 1. augusta 2006 funkcie bratovi Raúlovi. Takéto rozhodnutie urobil po prvý raz počas svojej vlády. Národu vtedy v liste oznámil, že trpel gastrointestinálnym krvácaním, ktoré pravdepodobne zapríčinil stres spôsobený jeho častejšími verejnými vystúpeniami v Argentíne a na Kube.
Február 2008 bol pre Fidela Castra prelomový. Politik sa 19. februára 2008 vzdal úradu predsedu Rady štátu a hlavného veliteľa ozbrojených síl. Vzdal sa aj kandidatúry na funkciu kubánskeho prezidenta. Kubánsky parlament 24. februára 2008 zvolil jeho brata Raúla Castra za nového predsedu Rady štátu.
Oficiálne bol Fidel Castro ženatý iba raz - s Mirtou Díazovou-Balartovou, s ktorou mal syna Fidelita. Bývalý najvyšší štátny predstaviteľ Kuby Fidel Alejandro Castro Ruz patril medzi najdlhšie pôsobiace hlavy štátu na svete a aj po odchode z funkcie bol považovaný za najvplyvnejšieho muža svojej krajiny.
Text oznámenia kubánskeho vodcu Fidela Castra, že sa vzdáva moci
V liste adresovanom občanom dňa 19. februára 2008 píše, že sa nevráti do čela krajiny ako prezident a odstupuje aj z postu vrchného veliteľa ozbrojených síl. Posolstvo zverejnil v španielčine a angličtine komunistický denník Granma na svojej internetovej stránke.
"Drahí krajania,
minulý týždeň v piatok 15. februára som vám sľúbil, že vo svojej nasledujúcej úvahe sa budem zaoberať otázkou, ktorá zaujíma mnohých krajanov. Toto je skôr posolstvo.
Prišla chvíľa nominovať a zvoliť Radu štátu (najvyšší vládny orgán), jej predsedu (a zároveň prezidenta krajiny), podpredsedu a tajomníka.
Mnoho rokov som zastával vážený post predsedu Štátnej rady (prezidenta krajiny). 15. februára 1976 bola schválená Socialistická ústava v slobodných, priamych a tajných voľbách, na ktorých sa zúčastnilo 95 percent oprávnených voličov.
V ten istý rok 2. decembra vzniklo prvé Národné zhromaždenie: zvolilo Štátnu radu a jej predsedníctvo. Predtým som bol takmer 18 rokov premiérom. Vždy som mal prepotrebné výsady pokračovať v revolučnej práci za podpory prevažnej väčšiny ľudu.
V zahraničí boli takí ľudia, ktorí privítali môj kritický zdravotný stav a mysleli si, že moje dočasné odstúpenie 31. júla 2006 z funkcie predsedu Štátnej rady, ktorú som odovzdal jej prvému podpredsedovi Raúlovi Castrovi, je konečné.
Lenže Raúl, ktorý je takisto ministrom ozbrojených síl, vzhľadom na jeho osobné danosti, a ďalší súdruhovia z vedenia strany aj štátu, neboli ochotní uvažovať nad mojím odchodom z verejného života do ústrania, napriek môjmu podlomenému zdraviu.
Pre mňa bolo nepríjemné čeliť nepriateľom, ktorí robili všetko možné, len aby sa ma zbavili, a nechcel som im vyhovieť. Neskôr počas môjho núteného ústrania som sa dokázal zotaviť tak, že som úplne ovládol svoje myslenie a mohol oveľa viac čítať a meditovať. Mal som dostatok fyzických síl na niekoľkohodinové písanie. Tento čas som trávil aj rehabilitáciou a liečebnými programami.
... Na druhej strane, pokiaľ ide o moje zdravie, bol som mimoriadne opatrný, aby som nevzbudil očakávania, lebo som cítil, že neodvratný koniec uprostred zápasu prinesie traumatizujúce správy nášmu ľudu.
Mojou prvoradou úlohou bolo preto politicky aj psychologicky pripraviť náš ľud na moju neprítomnosť po toľkých rokoch zápasu. Neustále som tvrdil, že moje zotavovanie nie je 'bez rizík'.
Mojou túžbou vždy bolo vykonávať si povinnosti až do posledného dychu. To je všetko, čo môžem ponúknuť.
Mojim najdrahším krajanom, ktorí ma nedávno poctili zvolením za člena parlamentu, oznamujem, že sa nebudem uchádzať a ani neprijmem - opakujem, nebudem sa uchádzať a ani neprijmem - funkcie predsedu Štátnej rady a vrchného veliteľa ozbrojených síl."
Niektoré z pamätných výrokov Fidela Castra
"Odsúďte ma. To vôbec nie je dôležité. Dejiny ma zbavia viny." - Castro v roku 1953, keď sa ako mladý právnik obhajoval v súdnom procese, týkajúcom sa neúspešného útoku na kasárne Moncada v meste Santiago de Cuba.
"Revolúciu som začal robiť s 82 mužmi. Keby som ju mal urobiť znova, idem do toho s desiatimi alebo 15 mužmi a s absolútnou vierou. Nezáleží na tom, akí ste malí, ak máte vieru a plán akcie." - Castro v roku 1959.
"Nerozmýšľam nad tým, že si oholím bradu, lebo som na ňu zvyknutý a moja brada symbolizuje pre moju krajinu veľa vecí. Keď splníme náš sľub dobrej vlády, bradu si oholím." - Castro v roku 1959 v rozhovore pre televíziu CBS, 30 dní po revolúcii.
"Revolúcia nie je záhon ruží. Revolúcia je boj budúcnosti a minulosti." - Castro v roku 1959.
"Nikdy som nevidel rozpor medzi myšlienkami, ktoré ma posilňujú, a myšlienkami o tom symbole, tej výnimočnej postave (Ježišovi Kristovi)." - Castro v roku 1985.
"Jednou z najväčších výhod revolúcie je, že dokonca aj prostitútky môžu vyštudovať univerzitu." - Castrove slová americkému režisérovi Oliverovi Stonovi v dokumentárnom filme Comandante z roku 2003.
"Uvedomil som si, že mojím skutočným osudom bude vojna, ktorú budem viesť so Spojenými štátmi." - Castrov úvodný citát v druhom dokumentárnom filme režiséra Olivera Stona Looking for Fidel z roku 2004, ktorý sa zaoberá kubánskym vodcom.
Trump na twitteri len konštatuje
Lakonickým konštatovaním "Fidel Castro je mŕtvy!" reagoval dnes novozvolený americký prezident Donald Trump na svojom twitterovom účte na správu o úmrtí kubánskeho vodcu Fidela Castra.
Fidel Castro is dead!
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) 26. listopadu 2016
Trump, ktorý sa ujme úradu 20. januára, počas svojej predvolebnej kampane pohrozil, že zvráti politiku zlepšovania americko-kubánskych vzťahov, ktorú začal odchádzajúci prezident USA Barack Obama. Trump sa k úmrtiu Castra zatiaľ oficiálne nevyjadril.
Obama podal Kube ruku priateľstva
Americký prezident Barack Obama vyjadril dnes sústrasť obyvateľom Kuby a ponúkol im "ruku priateľstva". Reagoval tak na úmrtie bývalého kubánskeho prezidenta Fidela Castra, ktorý zomrel v piatok vo veku 90 rokov. "Fidel Castro zmenil jednotlivé životy, rodiny i kubánsky národ. Dejiny zaznamenajú a posúdia obrovský vplyv tejto jedinej osobnosti na ľudí a okolitý svet," uviedol vo vyhlásení odchádzajúci šéf Bieleho domu.
Pripomenul, že počas takmer šiestich desaťročí boli vzťahy medzi USA a Kubou poznamenané "nezhodami a hlbokými politickými spormi". Obama sa podľa vlastných slov počas svojho úradovania veľmi snažil o to, aby sa tieto napäté vzťahy stali minulosťou.
Obe krajiny majú, ako zdôraznil, mnoho spoločného vrátane rodinných pút, ako aj kultúrnych a obchodných stykov. Obama v tejto súvislosti podčiarkol význam amerických Kubáncov, ktorí podľa neho urobili veľmi veľa pre Spojené štáty i pre svojich krajanov žijúcich vo vlasti. Dosluhujúci americký prezident súčasne uistil obyvateľov Kuby, že Spojené štáty sú ich "priateľom a partnerom".
Obama sa koncom roka 2014 dohodol na normalizácii diplomatických kontaktov s kubánskym prezidentom Raúlom Castrom, čo odvtedy viedlo k oživeniu politických a hospodárskych stykov medzi oboma krajinami. V júli 2015 obe krajiny otvorili svoje veľvyslanectvá vo Washingtone, respektíve v Havane. V marci 2016 pricestoval Obama na historickú návštevu Havany.
Názory slovenských politikov sú veľmi kontrastné
Popravení politickí väzni, ekonomická mizéria a nesloboda. Predsedovi parlamentného zahraničného výboru Františkovi Šebejovi z Mosta-Híd to napadne pri zmienke o úmrtí bývalého kubánskeho prezidenta Fidela Castra.
"Neviem si spomenúť na nič pozitívne, čo by priniesol svojej krajine," povedal Šebej. Castrov režim si podľa neho v ničom nezaslúži rešpekt. "Nie je pravdou, že Kuba nikoho neohrozovala," poznamenal. S takýmto výrokom premiéra Roberta Fica (Smer-SD) Šebej "zásadne nesúhlasí". "Veď posielal žoldnierov do občianskych bojov v Afrike, kde strieľali ľudí," uviedol.
"Táto správa ma zasiahla, Kuba bez Fidela už nie je tou istou Kubou, veľmi ma to mrzí," napísal na Facebooku Ľuboš Blaha, predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti. Castro bol podľa neho "jedna z najväčších osobností moderných dejín, presvedčený komunista a kubánsky vlastenec". "Stal sa symbolom odporu voči americkému imperializmu, symbolom revolučného socializmu. Chudobným ľuďom na Kube dal vzdelanie, zdravotnú opateru, dôstojnejší život. Z malého chudobného ostrova urobil celosvetovo uznávaný štát, ktorý solidárne pomáhal ľuďom v rozvojovom svete," povedal Blaha.
"Zomrel diktátor a tyran, krásnu Kubu držal v chudobe a neslobode. Vzdajme česť jeho obetiam a odsudzujme tých zblúdilcov v Smere, ktorí ho velebia," myslí si opozičná SaS. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár nechce hodnotiť Castrovo pôsobenie na čele Kuby. "Neprináleží mi to," povedal. Kubáncom ale prejavuje úprimnú sústrasť, lebo mnohí z nich ho mali radi. Kollár stretol Castra na Kube aj osobne. "Prechádzal okolo mňa a videl som ľudí naokolo, ako ho srdečne až zbožne zdravili. Kuba sa teraz zmení," myslí si Kollár.
Pápež František písal do Kuby telegram, Fidelovo úmrtie ho mrzí
Pápež František vyjadril dnes zármutok nad úmrtím kubánskeho revolucionára Fidela Castra, ktorý zomrel v piatok vo veku 90 rokov. Hlava katolíckej cirkvi zaslala osobný kondolenčný telegram v španielčine kubánskemu prezidentovi Raúlovi Castrovi, v ktorom vyjadrila sústrasť celej rodine i všetkým obyvateľom "milovanej Kuby".
Pápež telegram aj sám podpísal, čím porušil obvyklé postupy vatikánskej diplomacie. Oficiálnu korešpondenciu tohto druhu zvyčajne signuje len vatikánsky štátny sekretár, uviedla agentúra AP. "Modlím sa k Pánovi, aby mu (Fidelovi Castrovi) daroval odpočinok a zverujem celý kubánsky ľud do materského príhovoru Panny Márie z Cobre, patrónky Kuby," napísal pápež v telegrame.
František, ktorý je prvým latinskoamerickým pápežom, sa vlani v septembri stretol v Havane s Fidelom Castrom a s jeho rodinou. Zaslúžil sa tiež o zmiernenie napätia vo vzťahoch medzi Kubou a USA. Fidel Castro bol pokrsteným katolíkom a vzdelanie získal na jezuitských školách. Neskôr sa však od viery odvrátil a stal sa tvrdým ateistom; jeho postoje voči cirkvi sa vo vyššom veku zmiernili.
