LA PAZ/PRAHA - Argentínčan Ernesto "Che" Guevara patrí dodnes k najznámejším postavám marxistickej revolúcie v Latinskej Amerike. Tento lekár bojoval od roku 1956 na Kube po boku Fidela Castra proti tamojšej diktatúre. Po víťazstve revolúcie zastával významné štátne funkcie, v roku 1965 ale z Kuby zmizol a neúspešne sa pokúšal rozpútať revolúciu v Kongu a Bolívii. Jeho násilná smrť pred pol storočím, 9. októbra 1967 v bolívijskej dedine La Higuera, kde bol zajatý a vo svojich 39 rokoch popravený, prispela k zrodeniu mýtu.
Tragédia slávneho amerického prezidenta: Atentát, ktorý vyvolal najšialenejšie konšpirácie
Bolo o ňom napísaných veľa kníh, nakrútené filmy aj nahraté piesne. Pre radikálnych študentov 60. a 70. rokov sa stal symbolom revolty, pre historikov zostal väčšinou romantickým aj kontroverzným revolucionárom. Pre juhoafrického bojovníka proti apartheidu Nelsona Mandelu bol Che "inšpiráciou pre každého, kto miluje slobodu", francúzsky filozof Jean-Paul Sartre ho opísal ako "najkomplexnejšieho človeka našej doby".
Guevara, ktorý hlásal celý život ozbrojený odpor a ktorý po revolúcii na Kube nechal popravovať politických oponentov, hral tiež jednu z hlavných rolí pri rozmiestnení sovietskych rakiet stredného doletu na Kube v roku 1962, čo hrozilo prerásť v jadrový konflikt. Kubánski antikomunisti najmä z exilu ho vždy považovali za vraha a teroristu.
Pred cestou do Bolívie, kde našiel smrť, žil Guevara pod cudzím menom v roku 1966 asi päť mesiacov v obci Ládví pri Prahe v konšpiračnej vile. Do Prahy Che priletel po svojej neúspešnej misii v Kongu z Tanzánie zložitou cestou cez Káhiru a Belehrad na prelome februára a marca 1966.
V Československu sa stýkal so svojou priateľkou, východonemeckou agentkou Tanjou a súčasne si liečil astmu. Che odišiel z Československa 19. júla 1966 s uruguajským pasom na meno Ramón Benitez. Vlakom z Prahy išiel do Viedne, kde presadol na vlak do Ženevy, odtiaľ potom išiel do Zürichu. Potom odletel cez Moskvu do Havany. Ako Adolfo Mena v októbri 1966 odletel na svoju poslednú partizánsku misiu do Bolívie.
Ernesto Guevara de la Serna sa narodil 14. júla 1928 v argentínskom meste Rosario v zámožnej stredostavovskej rodine. Od mladosti trpel astmou, čo bolo zrejme hlavným motívom pre rozhodnutie študovať medicínu - údajne chcel porozumieť svojej chorobe.
V roku 1949 podnikol cestu na motorke po argentínskom vidieku, o tri roky neskôr prešiel s priateľom Albertom Granadom Južnú Ameriku od Čile po Venezuelu a navštívil tiež Miami v USA. Svoje zážitky si zapisoval a po viac ako polstoročí bol podľa nich natočený film Motocyklové denníky.
Po ukončení lekárskej fakulty v Buenos Aires v roku 1953 odcestoval do Guatemaly, kde sa dal k dispozícii ľavicovému prezidentovi Jacobovi Arbenzovi. Na vlastnej koži v roku 1954 zažil, ako americká CIA podporila puč proti tomuto demokraticky zvolenému politikovi. Vytvoril si názor, ktorý už nikdy neopustil: USA sú imperialistickou mocnosťou, ktorá bráni všetkým vládam bojovať s nerovnosťou.
Potom odišiel do Mexika, kde nastúpil na partizánsky výcvik. Tam sa v júli 1955 zoznámil s Fidelom Castrom a jeho bratom Raúlom. V roku 1956 s nimi vyrazil na jachte Granma na Kubu, aby zvrhli Batistovu proamerickú diktatúru. Akcia ale skončila krachom. Skupina preživších partizánov sa ukryla v pohorí Sierra Maestra a postupne získavala ďalších priaznivcov. V januári 1959 Castro triumfoval a jeho muži vstúpili do Havany.
Práve v bojoch v pohorí Sierra Maestra dostal prezývku "Che", lebo toto slovko veľmi často používal (v španielčine znamená niečo ako "hm" alebo "aha"). Stalo sa súčasťou jeho mena a samotná slabika dokonca tvorila aj jeho oficiálny podpis na bankovkách, keď stál po revolúcii v čele kubánskej Národnej banky.
V roku 1960 navštívil Sovietsky zväz a jeho komunistické satelity, vrátane Československa, kde podpísal dohodu o spolupráci, o rok neskôr sa stal ministrom priemyslu, ktorým bol až do odchodu z Kuby v roku 1965.
Pri poslednej návšteve OSN v decembri 1964 predniesol reč, ktorá dávala tušiť, že by mohol bojovať proti imperializmu na akomkoľvek mieste sveta. Bol presvedčený, že guerillovú vojnu je možné vyviezť do krajín Latinskej Ameriky, ale aj do Ázie a Afriky.
Pred odchodom do Konga v apríli 1965 napísal v liste rodičom: "Verím v ozbrojený boj ako jediné riešenie, aby sa bojujúce národy oslobodili... Mnohí hovoria, že som dobrodruh, a naozaj ním som. Lenže som trochu odlišný. Som z tých, ktorí dávajú do stávky život, aby preukázali svoju pravdu. Môže sa stať, že toto bude posledná bitka."
A v liste svojim deťom (Che bol dvakrát ženatý a mal päť detí) napísal: "Ak budete niekedy čítať tento list, bude to preto, že nebudem medzi vami... Vyrastajte ako dobrí revolucionári. Veľa študujte. Pamätajte, že revolúcia je to najvýznamnejšie a že nikto z vás sám o sebe neznamená nič... Predovšetkým buďte schopní čo najhlbšie vnímať akúkoľvek nespravodlivosť v akejkoľvek časti sveta. To je najkrajšia vlastnosť revolucionára."
Po niekoľkých mesiacoch neúspešných akcií v Kongu došiel Che k záveru, že "nemôžeme oslobodiť krajinu, ktorá sama nebojuje".
Po pobyte v Československu prišiel v lete 1966 na Kubu a zdržal sa tri mesiace vo výcvikovom stredisku v horách. Tesne pred odchodom do Bolívie navštívil svoju rodinu - ale už v prestrojení, takže deti nepoznali, že je s nimi otec.
Che strávil v Bolívii strastiplných 11 mesiacov bojom proti presile, sužovaný záchvatmi astmy, bez zásob a bez podpory miestnych obyvateľov. Na základe udania jeho skupinu partizánov 8. októbra 1967 zadržali, Guevara bol ranený. O deň neskôr bol Che v dedine La Higuera popravený; jeho telo umyli a vystavili v práčovni nemocnice vo Vallegrande. Ruky mu odrezali kvôli identifikácii a neskôr sa tajne dostali na Kubu. Jeho telo tajne pochovali vo Vallegrande v mieste, kde bolívijská vláda následne postavila letiskovú dráhu.
V júli 1997 Guevarove pozostatky prepravili na Kubu, kde bol Che v októbri 1997 pochovaný v mauzóleu pod jeho pamätníkom v kubánskej Santa Clare, meste, kde Guevara vyhral v decembri 1958 významnú bitku v partizánskej vojne za zvrhnutie vtedajšieho režimu na Kube.
