BRATISLAVA – Tento rok k nám zima dorazila skôr ako za posledné roky. V nížinách dokonca nasnežilo už pred Martinom. Zaujímalo nás, či na Slovensku v minulosti zvyklo ku koncu roka snežiť a ako sa zrodila predstava „bielych Vianoc“. To nám objasnil klimatológ Pavel Matejovič.
Známy odborník na meteorologické javy Pavel Matejovič v knihe s názvom Zima A.D. 1500-2010. História a podoby zím v Európe a na Slovensku skúmal, aké boli kedysi zimy v strednej Európe. Ako spresnil Matejovič pre Topky, najmä v prvej polovici 20. storočia boli zimy na Slovensku oveľa tuhšie. Nebolo až takou výnimkou, ak teploty počas Vianoc klesli aj pod mínus dvadsať stupňov Celzia.
Zabudnuté vianočné pranostiky: Znamenia, podľa ktorých Slováci poznali, že príde tuhá zima
Väčšina ľudí si myslí, že Vianoce na snehu boli pre našich predkov typické, ale podľa Matejoviča ide skôr o modernú nostalgickú predstavu. Tradícia tzv. bielych Vianoc k nám pravdepodobne prišla až z ďalekého Švédska, keď Švédi počas tridsaťročnej vojny v Nemecku etablovali zvyk stavať a zdobiť vianočný stromček. S ním súvisí aj predstava zasneženého lesného údolia. Spolu so stromčekom si domov ľudia prinášali kus zimnej prírody. Čistý biely sneh evokoval slávnostnú sviatočnú náladu.
Posledné biele Vianoce
„Posledné Vianoce so snehom sa na juhozápadnom Slovensku vyskytli v roku 2012,“ ozrejmil Matejovič. Tie sa však nemohli porovnávať so 60. rokmi. Naši starí rodičia majú ešte v živej pamäti obrovské záveje snehu na cestách. Podobná situácia nastala v zime 1981/82, keď mohlo celé Slovensko skutočne hovoriť o bielych Vianociach.
Mohlo by vás zaujať:
Pýcha Slovenska tak, ako jej to svedčí najviac: Och, tie Tatry naše milované
Snehová pokrývka totiž 26. decembra dosiahla v Bratislave výšku až 44 centimetrov. „Tým sa Vianoce 1981 stali v hlavnom meste Slovenska ‚najbelšie‛ v histórii meteorologických pozorovaní (v Bratislave na letisku sa počasie pozoruje od roku 1951),“ opísal odborník. Hoci vtedy po Vianociach nastal odmäk, snehová pokrývka sa udržala až do 5. januára. Nová sa vytvorila už o päť dní neskôr.
Pranostiky neklamali
„V nížinách Slovenska sú biele Vianoce skôr atypický jav,“ upozornil Matejovič. Dôvodom je odmäk, ktorý v období Vianoc väčšinou na našom území nastáva kvôli zosilneniu zonálnej cirkulácie spojenej s prílevom teplého vzduchu z Atlantiku. Aj preto možno ľudové pranostiky „Katarína na ľade, Vianoce na blate“ či „na Adama a Evu čakajme oblevu“ považovať za pomerne realistické. Ak by sme sa však pozreli na horské a podhorské oblasti Slovenska, výskyt snehovej pokrývky na Vianoce je oveľa častejší oproti nížinám.
Peripetie so snehom
Odborníci hovoria o snehovej pokrývke až vtedy, keď je nameraná súvislá vrstva snehu v celkovej výške najmenej jeden centimeter. Súčasne musí sneh pokrývať povrch pôdy v okolí meteorologickej stanice aspoň z jednej polovice. Poprašok snehu ani roztopenú hrubšiu vrstvu meteorológovia nepovažujú za snehovú pokrývku. Ďalším problémom meraní je skutočnosť, že sa úhrny snehových zrážok obvykle pozorujú len o siedmej ráno. Ak nasneží potom, merania to nezachytia. „V minulosti bolo preto veľa Vianoc, keď sa sneh síce vyskytol, ale nie v priebehu celého sledovaného obdobia. S bielymi Vianocami to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá a žiadne jednotné kritérium na určovanie bielych Vianoc neexistuje,“ doplnil klimatológ.
