NITRA – Slávnu čínsku terakotovú armádu v meste Si-an budú možno „stavať na nohy“ i slovenskí vedci, ktorí by mohli pomáhať aj pri výskume rozsiahleho areálu v okolí hrobky prvého čínskeho cisára Čchina. Možnú spoluprácu pri prieskume v lokalite i pri reštaurovaní a konzervovaní hlinenej armády by mohli umožniť nové kontakty, ktoré slovenskí archeológovia získali v Číne.
„Naším partnerom je ústav v Pekingu, ktorý je súčasťou Čínskej akadémie sociálnych vied. Po ich dvoch pobytoch u nás sme dostali pozvanie do Číny, aby sme uzavreli dohodu o spolupráci a konkretizovali aj jej realizovanie. Keď sme vnímali gigantické objemy ich aktivít a vedeckého a nálezového potenciálu, tak je to polichotenie, že si nás vybrali za partnerov, ktorých ani nevnímajú ako Slovákov, ale skôr ako partnerov z Európy,“ uviedol zástupca riaditeľa Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) v Nitre Karol Pieta.
Zastavil auto, aby sa šiel vycikať: Narazil na objav, ktorý zmenil históriu Austrálie!
Vedecký ústav v Pekingu zohral aj úlohu sprostredkovateľa pri kontaktoch slovenských vedcov s ďalšími vedeckými a výskumnými inštitúciami. Jednou z nich je múzeum v meste Si-an, ktoré spravuje rozsiahly pamiatkový areál s rozlohou 63 kilometrov štvorcových. „Je to enormná plocha. Ide vlastne o okolie hrobky prvého čínskeho cisára Čchina, kde výskum neustále prebieha a známa terakotová armáda je vlastne len jednou z viacerých súčastí tohto obrovského areálu,“ skonštatoval Pieta. Slovenskí archeológovia tu so svojimi partnermi rokovali o viacerých formách spolupráce.
Osem tisíc sôch a každá je iná: Slávna terakotová armáda vraj ukrýva utajené posolstvo
Čínska strana sa zaujímala predovšetkým o úspechy našich vedcov pri takzvaných nedeštruktívnych metódach prieskumu, vďaka ktorým dokážu zistiť nálezovú situáciu pod zemou bez toho, aby bolo nutné robiť výkopové práce a plošné odkryvy. „To je našou silnou stránkou a to ich zaujalo. Práve pri tomto type prieskumu je reálna možnosť uplatnenia sa našich pracovníkov. Rokovali sme aj o možnosti spolupráce pri konzervátorských a rekonštrukčných prácach. Tých 6000 vojakov terakotovej armády treba postaviť na nohy, polepiť, zakonzervovať. Naozaj je to možnosť dostať sa do elitného klubu viacerých významných svetových vedeckých inštitúcií, ktorí na tomto projekte spolupracujú,“ skonštatoval Pieta.
Hrobku cisára Čchina dodnes nikto nepreskúmal
Ako pripomenul, zatiaľ čo dohoda s vedeckým ústavom v Pekingu má už konkrétnu podobu, kontúry možnej spolupráce v meste Si-an sa ešte len načrtávajú. „Čo sa týka vedecko-výskumného projektovania, to sú enormné veci. Len pripomeniem, že dodnes nie je vykopaná hrobka cisára Čchina. Z jednoduchého dôvodu, nad hrobkou sa nachádza mohylový násyp, ktorý je vysoký 75 metrov a akýkoľvek seriózny výskum takéhoto gigantického hrobu by si vyžiadal také kapacity, ktoré ani v Číne nemajú. Musím povedať, že je veľmi vedecky korektné, že postupujú naozaj racionálne a nevrhajú sa hneď na to, čo by nedokázali zvládnuť,“ uviedol Pieta.
Podľa slov riaditeľa AÚ Mateja Ruttkaya z dohôd, ktoré už slovenskí vedci so svojimi čínskymi partnermi uzavreli, vyplýva, že by sa vzájomná spolupráca mala dotýkať predovšetkým výskumu obdobia od 5. do 15. storočia. „Z nášho pohľadu teda ide o obdobie od sťahovania národov až po turecké vojny. Aj keď sa zdá, že Čína je od nás ďaleko, existuje v histórii veľa období, kedy kontakty Európy s Áziou i Čínou boli naozaj intenzívne. Vieme o nomádoch, ktorí sa už od praveku pohybovali na západ, vieme o Hodvábnej ceste aj o čulých obchodných kontaktoch v minulosti. Preto som presvedčený, že naša spolupráca bude v prospech archeológie, aj čínskej, aj slovenskej,“ dodal Ruttkay.
