Sobota23. november 2024, meniny má Klement, zajtra Emília

Dramatické momenty pristátia na Marse: Modul, ktorý má hľadať život na planéte, sa neozýva!

Schiaparelli sonda Zobraziť galériu (4)
Schiaparelli sonda (Zdroj: SITA/AP)

DARMSTADT - Na Marse dnes pristál modul Schiaparelli, zatiaľ sa ale nevie, či bol manéver úspešný. Pozemné riadiace stredisko ešte nedostalo očakávaný potvrdzujúci signál. Modul k červenej planéte dorazil v sobotu s družicou Trace Gas Orbiter (TGO) v rámci projektu ExoMars Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a ruskej agentúry Roskosmos, zameraného na hľadanie prípadných stôp života na Marse.

Európske stredisko kozmických letov ESA v nemeckom Darmstadte predpokladá, že potrebné údaje o pristátie dostane okolo l8: 30 SELČ. Dopraviť vedecké aparáty na povrch Marsu je technicky zložitý manéver a ESA v minulosti s niekoľkými prístrojmi neuspela. Pred tromi rokmi napríklad prišla o rover Beagle 2 sondy Mars Express, ktorému sa po pristátí neotvorili solárne panely.

Schiaparelli sonda
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: SITA/AP)

Európske stredisko kozmických letov ESA v nemeckom Darmstadte si stále nie je isté, v akom stave modul je, obdržalo ale aspoň dobrú správu od TGO. Družica po oblete planéty potvrdila, že sa dostala na plánovanú obežnú dráhu. "Ahoj Zeme! Chýbala som ti?" podelila sa ESA na twitteri s odkazom TGO.

Modul Schiaparelli musel pri zostupe postupne spomaliť z rýchlosti 21.000 kilometrov za hodinu, s ktorou vstúpil do marťanskej atmosféry, na zhruba desať kilometrov za hodinu. Pomôcť mu mali padáky a tesne nad povrchom i zážih motorov.

Schiaparelli sonda
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: SITA/AP)

Hlavným cieľom misie ExoMars je pátrať po výskyte metánu a ďalších atmosférických plynov, ktoré môžu byť znamením prítomnosti aktívnych biologických alebo geologických procesov. Ďalšou významnou úlohou je otestovať dôležité technológie v príprave účasti ESA pri budúcich misiách na Marse.

Schiaparelli sonda
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: SITA/AP)

Družica TGO sa spoločne s modulom vydala na cestu tento rok 14. marca za pomoci ruskej nosnej rakety Proton. Minulú nedeľu sa obe aparáty podľa plánu od seba úspešne oddelili. Kým Schiaparelli zamieril k Marsu, aby pokračoval v bádaní na povrchu, družice budú obiehať okolo planéty a skúmať ju z výšky okolo 400 kilometrov.

Schiaparelli je vybavený niekoľkými vedeckými prístrojmi na vykonávanie výskumu, avšak jeho hlavným účelom bolo vyskúšať pristátie a otestovať technológie pre vyslanie robotického vozítka ESA na Mars za štyri roky.

Schiaparelli sonda
Zobraziť galériu (4)
 (Zdroj: SITA/AP)

Program ExoMars sa skladá z dvoch misií. Prvý teraz plnia družice TGO a modul Schiaparelli. Druhá časť projektu má odštartovať v roku 2020 vyslaním robotického vozítka a vedeckej platformy na povrch Marsu. Vozítko bude vybavené vrtným zariadením a sadou nástrojov pre geochemický a exobiologický výskum (výskum mimozemského života).

Dobývanie Marsu v minulosti

Základné údaje:

Mars je druhou najmenšou planétou slnečnej sústavy (po Merkúri) a štvrtá vo vzdialenosti od Slnka; oproti Zemi má len približne štvrtinový povrch a iba asi desatinu hmotnosti. Má dva malé mesiace - Phobos (Strach) a Deimos (Hrôza).

- Má veľmi riedku atmosféru, ktorá nie je schopná zadržiavať tepelnú výmenu medzi povrchom a okolitým priestorom, čo má za následok veľké teplotné rozdiely počas dňa a noci (od -133 do +27 stupňov Celzia); priemerná teplota tam činí -55 stupňov Celzia; 95 percent atmosféry tvorí oxid uhličitý.

- Názov dostal podľa rímskeho boha vojny Marsa; hovorí sa mu aj červená planéta - červený je prach a piesok bohatý na oxid železitý.

- Na Marse je aj najvyššia známa hora slnečnej sústavy - vulkán Olympus Mons, týčiaci sa 27 kilometrov nad povrchom.

- Na Marse zrejme bývala tekutá voda, avšak v časoch, keď tam boli úplne odlišné podmienky. Dnes sa v tamojšom riedkom ovzduší voda v tekutom skupenstve nevyskytuje (len ako vodná para alebo ako jemné ľadové kryštáliky).

Výskum Marsu:

- Prvé neúspešné pokusy o vyslanie sond k Marsu uskutočnil Sovietsky zväz v októbri 1960, sondy Marsnik 1 a Marsnik 2 sa ale nedostali ani mimo zemskej atmosféry.

- Ako prvá úspešne preletela okolo Marsu v júli 1965 americká sonda Mariner 4, ktorá spravilaprvé snímky povrchu. Ďalšia americká sonda Mariner 9 bola v novembri 1971 ako prvá navedená na obežnú dráhu Marsu - bola to prvá sonda na obežnej dráhe inej planéty.

- Na povrch Marsu dopadol ako prvý v novembri 1971 sovietsky Mars 2, ale kontakt s ním nebol naviazaný. Len pár sekúnd trvalo 2. decembra 1971 spojenie s ďalšou sovietskou sondou Mars 3.

- Prvým úspešným pristátím na Marse sa 20. júla 1976 stala americká sonda Viking 1, ktorá potom šesť rokov (do novembra 1982) mapovala povrch - dĺžkou pobytu vytvorila nadlho rekord, ktorý prekonalo až v roku 2010 rover Opportunity (ten je na Marse od januára 2004 dodnes). Sonda Viking 1 na Zem odoslala okrem iného prvú farebnú fotografiu povrchu Marsu a so sondou Viking 2, ktorá pristála na Marse o dva týždne neskôr, zaobstarala cez 50.000 snímok, avšak známky po živote nenašla.

- Americká sonda Phoenix (na Marse od mája do novembra 2008) tam našla 31. júla 2008 definitívny dôkaz o existencii vody. Poslednou americkú sondou na Marse je Maven, ktorá odštartovala v novembri 2013.

- Úspešné sondy k Marsu vyslali doteraz len Rusko / Sovietsky zväz, Spojené štáty, Európska vesmírna agentúra (ESA) a India, pričom prieskum priamo na povrchu sa daril zatiaľ len Američanom. ESA vyslala sondu Beagle 2, ktorá dosadla na povrch planéty v decembri 2003. Beagle 2 ale vôbec nezačal komunikovať a vedci sa pôvodne domnievali, že sa roztrieštil počas pristátia, pretože k povrchu dorazil príliš veľkou rýchlosťou. Modul ale bezpečne pristál, kvôli bližšie neurčenej závade sa však nepodarilo rozložiť všetky solárne panely. So sovietskym Marsom 3 kontakt trval v roku 1971 len pár sekúnd.

- Sondy k Marsu neúspešne vyslali tiež Japonsko a Čína.

- V novembri 2013 sa štvrtou mocnosťou sveta, ktorá dosiahla "červenú planétu", stala India s družicou Mangalján.

- Na Marse dnes pristál modul Schiaparelli, ktorý k červenej planéte dorazil 15. októbra s družicou Trace Gas Orbiter (TGO). Ide o spoločný projekt ExoMars ESA a ruskej agentúry Roskosmos, zameraný na hľadanie prípadných stôp života na Marse. Účelom je tiež otestovať technológie pre budúce vyslanie robotického vozítka na Mars. Materská sonda zostane na obežnej dráhe Marsu a bude analyzovať plyny v atmosfére. Vyslanie robotického vozítka bude súčasťou druhej fázy projektu ExoMars plánované na rok 2020.

- Let na Mars plánuje napríklad americká spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska, ktorá chce vyslať loď Dragon v roku 2018, o dva roky neskôr plánuje pristáť na Marse Čína so svojim robotickým vozítkom a plán letov na Mars má aj americký Národný úrad pre letectvo a vesmír ( NASA) - počíta s robotizovanou misií niekedy v 30. rokoch.

Viac o téme: ExoMarsSchiaparelli
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu