TOKIO - Predstavte si, že by ste všetok čas života trávili len vo svojej izbe. Nikdy by ste nechodili von - ani do školy, ani do práce, ani cez víkendy za zábavou. Váš život by sa v podstate sústreďoval len na osamelé činnosti vo vnútri, ako je čítanie, sledovanie televízie či surfovanie po internete. Ako dlho by ste podobný spôsob života zvládli, než by vás dohnal k šialenstvu?
Ako napísal spravodajský server News.com.au, pre mnoho ľudí v Japonsku znie odpoveď na vyššie položenú otázku: donekonečna. A ide o veľký spoločenský problém, ktorý sa postupne mení v ekonomické bremeno. Podľa prieskumu, ktorý tento týždeň zverejnila japonská vláda, žije aktuálne v úplnom odlúčení od sveta 541.000 ľudí vo vekovej kategórii 15 až 39 rokov. Skutočný počet je pravdepodobne ešte vyšší, práve kvôli izolovanému životnému štýlu týchto ľudí, ktorí odmietajú akýkoľvek spoločenský kontakt a uzatvárajú sa doma - niekedy aj nepretržite na dlhé roky.
Ide o fenomén zvaný Hikikomori a počas posledných dvoch desaťročí sa z neho stal jeden z najväčších sociálnych problémov krajiny. Teraz z neho vzniká generácia, o ktorej sa hovorí ako o japonských "chýbajúcich mladých ľuďoch", alebo "chýbajúcom milióne".
Ministerstvo zdravotníctva, práce a sociálnych vecí definuje termín Hikikomori ako fenomén týkajúci sa ľudí, ktorí zostanú doma dlhšie ako šesť mesiacov. Rovnakým termínom (Hikikomori) sa označujú aj ľudia, ktorí týmto problémom trpia. Títo jedinci nechodia do školy ani do práce, nie sú v kontakte s inými ľuďmi a len veľmi zriedka - ak vôbec niekedy - vychádzajú mimo múry svojich domov.
Japonský psychológ Tamaki Saito to opísal ako stav "človeka mučeného vo vlastnej hlave". Podľa jeho slov Hikikomori chcú vyjsť do okolitého sveta, chcú si nájsť priateľov alebo milenca či milenku, ale nemôžu. Okolím sú často vnímaní ako apatickí, znudení či nihilistickí, neschopní alebo neochotní vyjadriť svoje pocity či záujmy.
Podľa vedeckých štúdií je typický Hikikomori zhruba dvadsaťročný muž či žena z rodiny s dobrým spoločensko-ekonomickým zázemím. Na prvého syna či jediného potomka sa v týchto rodinách kladie veľká spoločenská zodpovednosť, obrovský tlak, aby uspel v extrémne konkurenčnom vzdelávacom prostredí. A s tým sa môže spájať znížená schopnosť vyrovnať sa s "hanbou" zlých akademických výsledkov či neúspechu.
Podľa odborníkov je Japonsko pre tento problém živnou pôdou kvôli obrovskému sociálnemu tlaku. Historicky je Japonsko demokraciou, kde je spoločnosť prezentovaná ako súdržná a chrániaca všetkých obyvateľov. A to je postavené na dvoch hlavných kritériách - zapadnúť a ísť s hlavným prúdom, čo je nadradené vyjadreniu vlastnej individuality. Inými slovami v Japonsku vládne silný tlak podriadiť sa spoločenským normám. Ide o rovnaký spoločenský tlak, ktorý je často spájaný s japonským neslávne známym vysokým počtom samovrážd. Podľa vládnej štúdie však je počet samovrážd v komunite Hikikomori relatívne nízky.
Kľúčovou súčasťou fenoménu Hikikomori - a v mnohých prípadoch jeho spúšťačom - je šikanovanie v škole. To je zvyčajne v podobe psychologického zastrašovania zo strany spolužiakov či kamarátov voči slabším, či nejako sa odlišujúcim jedincom a môže siahať od nelichotivých prezývok cez posmievanie až k extrémnym formám spoločenskej izolácie.
V snahe pomôcť zmierniť tento problém už niektoré japonské vzdelávacie inštitúcie ponúkajú digitálne vzdelanie prebiehajúce vďaka kombinácii počítačov a virtuálnych heliem výhradne online. Tým sa môžu študenti vyhnúť nielen potenciálne stresujúcemu školskému prostrediu, ale zároveň ušetriť čas strávený dochádzaním do školy a venovať ho svojim záujmom či záľubám. Len čas však ukáže, či virtuálna výučba môže fenomén Hikikomori zmierniť - alebo ho naopak ešte zhorší.
