SEREĎ - V stredu sa v priestoroch Múzea holokaustu v Seredi uskutočnila diskusia s bývalou väzenkyňou seredského pracovného a koncentračného tábora Evou Hod Kohnovou, ktorá sa po sedemdesiatich rokoch vrátila späť na miesto, kde prežívala tie najväčšie hrôzy. Hoci ona sa dožila po druhej svetovej vojne oslobodenia, jej rodičov zavraždili nacisti.
Odkaz Slovenky odvlečenej do Osvienčimu: Stačí jediná vec a hrôzy vraždenia sa viac nezopakujú
„Doniesli nás do Serede, ja som mala vtedy desať rokov, teraz v septembri je to už 74 rokov, čo som sem prišla, odvtedy som tu nebola. Nevládala som, aj teraz som so sebou dva týždne bojovala, či mám dostatok psychických síl na návštevu miesta, kde ma odtrhli od rodičov a už som ich nikdy viac nevidela. Napokon som sa rozhodla prísť a uzavrieť kruh,“ povedala.
Eva Hod Kohnová sa narodila v Handlovej v roku 1932, kde prežila krásne detstvo. Neskôr ich rodinu zasiahli protižidovské opatrenia a ocitli sa v seredskom tábore, v ktorom vykonávali nútenú pracovnú činnosť.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania z tábora ušli a ukrývali sa. Opätovne ich zaistili v septembri 1944 a v Seredi: „Vtedy to už bol koncentračný tábor s Nemcami. Bolo veľmi ťažko. Appele, v noci nás zrazu zobudili a povedali: ´Všetci Židia von´. Keď niekto z SS-ákov nemohol dobre spať, tak donútil Židov, aby utekali okolo tábora. Tí, ktorí nemohli utekať, boli jednoducho zastrelení. V čase pracovného tábora sa budoval jeden bazén, kam nakoniec nahádzali mŕtvoly tých, čo nevládali bežať,“ opísala Eva Hod Kohnová mnohé kruté praktiky príslušníkov jednotiek SS, vrátane veliteľa seredského tábora Aloisa Brunnera, ktorý mal za úlohu zbaviť Slovensko všetkých Židov.
Nakoniec ju deportovali do Terezína, kde sa dožila oslobodenia. Jej rodičia boli zavraždení v nacistických koncentračných táboroch. Eva sa po návrate domov rozhodla pre emigráciu. V Izraeli si založila rodinu a začala nový život.
Múzeum holokaustu v Seredi začiatkom školského roka 2016/2017 spustilo svoj nový vzdelávací program, ktorý je založený na stretnutí študentov s preživšími holokaustu. Podľa Martina Korčoka, vedúceho múzea „(...) práve preživší sú tí, ktorí dokážu študentom najhodnovernejšie vyjadriť, čo sa so Židmi počas holokaustu dialo. Mládež si takto dokáže lepšie uvedomiť, aká trauma postihla ľudí, ktorým sa po sedemdesiatich rokoch tisnú slzy do očí a láme hlas, pri spomienkach na obdobie druhej svetovej vojny. Väčšina z nich stratila veľkú časť, alebo celú svoju rodinu. Osobne som všetkým, ktorí prichádzajú veľmi vďačný, že dokážu odkrývať svoje intímne pocity a som presvedčený, že aj keď to ľudí hneď nezmení, prinúti ich to premýšľať. Premýšľať o tom, kam až môžu viesť nenávistné slová, ktoré boli vždy začiatkom každej tragédie."
"V spolupráci s preživšími budeme pokračovať, kým to bude možné a každý mesiac ponúkneme na našej facebook stránke pre školy možnosť prihlásiť sa na stretnutie a diskusiu s minimálne jedným z nich,“ dodal Korčok.
