Dnes som v sebe horko-ťažko našla silu, aby som išla do práce. Od môjho stretnutia s ním uplynulo päť dní. Päť dní plných agónie, prázdnoty a vzlykania. Keď som zatvorila oči, zakaždým som ho uvidela – mihajúce sa obrazy sebaistého, krásneho muža, ktorý si ma podmanil, sa striedali s obrazmi prázdneho, urážlivého a opitého tvora, čo ma zničil. Bez neho som sa cítila prázdna a neúplná. Prinútil ma, aby som po ňom túžila, a potom odišiel z môjho života...
Pod obrovskou vášňou sa neraz skrýva horúca láska. Začítajte sa do pokračovania Nočnej trilógie, ktorú prestížny TheGuardian označil za „nové FiftyShades“. Slogan trilógie „Iba jedna noc stačiť nebude!“ hovorí za všetko. Kniha Pod týmto mužom je druhá časť tejto série o nekonečnej láske a vášni, pred ktorými niet úniku.
V hoteli s názvom Zámok sa mladá bytová architektka Ava zoznámi s jeho nebezpečne príťažlivým majiteľom JessemWardom. Upúta ju, priam ohromí, svojou silou a oslepí vášňou, akú si ani nevedela predstaviť.
Jesse však má zlomenú dušu a temné tajomstvá, ktoré pred ňou úzkostlivo skrýva. Ava tuší, že ak sa chce pred Jessem zachrániť, musí ho opustiť, a to hneď. Lenže niet úniku... Jesse sa vráti do jej života rozhodnutý pripomenúť jej zmyselné potešenia, ktoré spolu prežili. Ava sa rovnako pevne rozhodne vypátrať pravdu ukrytú pod oceľovým zovňajškom tohto muža. Znamená to, že sa k zámockému pánovi musí znova priblížiť – a presne tam, na dosah svojej ruky, ju Jesse chce mať.
„Horská dráha zvaná Tento muž je čoraz rýchlejšia a kľukatejšia.
Užívam si tú jazdu a túžim, aby sa nikdy neskončila.“
JodiEllenMalpasová
JodiEllenMalpasová sa narodila a vyrastala v Northamptone vo Veľkej Británii, kde aj žije so svojou rodinou. Pracovala na plný úväzok v rodinnej stavebnej firme s predpokladom, že po otcovom odchode do dôchodku ju prevezme, a dlho sa bránila neodbytnej myšlienke na napísanie románu. Napokon si však našla čas aj odvahu a v októbri 2012 sama vydala Tohto muža ako elektronickú knihu. Napísala príbeh s viacerými silnými postavami, najmä so zámockým pánom JessemWardom, a získala neuveriteľný ohlas u žien na celom svete. Po dvoch mesiacoch sa Jodi rozhodla vzdať zamestnania a sústredila sa na svoju novú, nečakane úspešnú kariéru spisovateľky. A tak si teraz môžeme prečítať pokračovanie trilógie Pod týmto mužom.
Začítajte sa do tejto knihy hneď teraz:
V tme som videla jeho tvár a v tichu som počula jeho hlas. Nemohla som pred ním ujsť. Nevnímala som pracovný ruch okolo seba; každý zvuk pripomínal vzdialené hučanie a každý obraz rozmazanú škvrnu. Bola som v pekle. Prázdna. Neúplná. Zmietajúca sa v agónii.
V nedeľu som nechala Jesseho, opitého a zúriaceho, v jeho strešnom apartmáne. Odo dňa, keď som z neho odišla, zatiaľ čo on za mnou čosi pokrikoval, sotva stojac na nohách, sa mi neozval. Nijaký telefonát, nijak odkaz, nijaké kvety... skrátka nič.
V Katinom byte sa ďalej pravidelne objavoval polonahý Sam, ale mal dosť rozumu, aby sa so mnou o Jessem nerozprával. Mlčal a pokúšal sa mi vyhýbať. Určite sa v mojej prítomnosti cítil trápne. Ako mi mohol muž, ktorého som poznala len zopár týždňov, spôsobiť takú strašnú bolesť? Počas našej krátkej známosti som zistila, že je prudký, výbušný a panovačný, no súčasne vie byť nežný, vášnivý a ochranársky. A tento druhý Jesse mi veľmi chýbal. Lenže ten opitý, prázdny chlap, ktorého som minulú nedeľu našla v strešnom apartmáne, nebol Jesse, do ktorého som sa zaľúbila. Radšej by som čelila jeho panovačným spôsobom ako pohľadu na tvár s črtami znetvorenými alkoholom.
Jesseho pád z rozbehnutého vlaku som zrejme zavinila ja. Bľabotavo mi pripomenul svoje predchádzajúce varovanie, že ak ho opustím, spôsobím veľkú škodu. Naozaj ma varoval, no nevysvetlil mi, akú škodu spôsobím a prečo. Mala som naňho viac naliehať, ale bola som príliš zamestnaná jeho vášnivými prejavmi náklonnosti. Nechala som sa rozptýliť a zaslepiť túžbou, rozplývala som sa v tom mocnom náručí. Nikdy by som si nepomyslela, že sa z neho vykľuje pán Zámku rozkoší alebo dokonca alkoholik. Doslova som chodila po svete s doširoka zatvorenými očami.
Mala som šťastie, že sa mi zatiaľ darilo vyhýbať Patrickovým zvedavým otázkam, ako pokračujú práce na projekte pre pána Warda. Keď prišlo na bankový účet RococoUnion stotisíc libier - pozornosť od pána Warda-, spadol mi kameň zo srdca. Pri takej veľkorysej zálohe sa mi možno podarí odbiť Patricka rečami o vymyslenej služobnej ceste, ktorá pánu Wardovi nedovoľuje vrátiť sa domov a mne pokračovať v projekte. Bolo mi jasné, že raz sa tým problémom budem musieť zaoberať, no zatiaľ som sa na to necítila dosť silná a ani som netušila, kedy na to nájdem silu. Možno nikdy.
Úbohá Kate robila, čo mohla, aby ma vytiahla z čiernej diery, do ktorej som zaliezla. Pokúšala sa rozptyľovať ma hodinami jogy, popíjaním v klube a zdobením tort, ale ja som si radšej jatrila rany v posteli. A vytrvalo so mnou chodila každý deň na obed. Nie že by som bola schopná niečo zjesť. Nemohla som prehĺtať ani naprázdno; cez pevne zovreté hrdlo by som do seba nedostala ani kúsok jedla.
Jediné, na čo som sa teraz tešila, boli pravidelné ranné prechádzky. Nespávala som, takže vyliezť každý deň z postele už o piatej ráno bolo pre mňa pomerne ľahké.
Vyšla som na tichú ulicu, nadýchla sa sviežeho vzduchu a zamierila na miesto v Zelenom parku, kde som sa zrútila od vyčerpania vtedy ráno, keď ma Jesse ťahal so sebou cez polovicu Londýna počas jedného zo svojich mučivých maratónov. Pokojne som tam sedela a trhala orosené steblá trávy, kým mi nezmeravel a nepremokol zadok a nebola som pripravená pomaly sa vrátiť domov a pripraviť sa na ďalší deň bez Jesseho.
Ako dlho v tom ešte budem schopná pokračovať?
Zajtra sa po návšteve rodičov v Cornwalle vráti do Londýna môj brat Dan. Malo by ma tešiť, že ho po šiestich mesiacoch zase uvidím, ale kde som mala vziať energiu na predstieranie, že som šťastná?
Na stole mi zazvonil mobil a vytrhol ma z denného snívania a klopkania perom. Volala mi RuthQuinnová. V duchu som zastonala. Ruth bola nová klientka a ukázalo sa, že bude dosť tvrdý oriešok. Zavolala mi v utorok a dožadovala sa stretnutia ešte v ten deň. Vysvetlila som jej, že mám veľa práce, a navrhla som, aby sa obrátila na niekoho iného, no trvala na tom, že chce mňa osobne. Napokon sa dala presvedčiť a dohodli sme si prvé stretnutie nadnes. Odvtedy mi volala každý deň, aby mi ho pripomenula. „Slečna Quinnová?“ ozvala som sa unaveným hlasom.
„Ava, ako sa máte?“
Vždy sa ma na to pýtala, čo bolo od nej celkom milé. Nemohla som jej povedať pravdu. „Dobre, a vy?“
„Aj ja sa mám dobre,“ zaštebotala. „Iba som si chcela overiť, či ste nezabudli na naše stretnutie.“
„Dnes o pol piatej, slečna Quinnová,“ zopakovala som už tretí deň za sebou. Táto práca asi začína byť nad moje sily.
„Skvelé, už sa teším.“
Ukončila som hovor a pomaly vydýchla z pľúc všetok vzduch, aby som sa upokojila. A čo som vlastne čakala? Piatok ukončím stretnutím s novou klientkou, a navyše veľmi náročnou.
Do kancelárie vtrhla ako veľká voda Victoria, s dlhými svetlými kučerami rozprestretými na pleciach ako vejár. Vyzerala inak než zvyčajne. Bola celá oranžová! „Čo si to urobila?“ vyhŕkla som vyľakane. Vedela som, že v posledných dňoch nevidím celkom jasne, ale vo farbe jej pokožky som sa nemohla zmýliť.
Victoria prevrátila oči, vybrala zo značkovej kabelky pudrenku a skontrolovala si tvár v zrkadielku. „Ó nie!“ zvolala zúfalo. „Jasne som jej vysvetlila, že chcem bronzový odtieň.“ Pošúchala si tvár papierovou vreckovkou. „Tá sprostá ženská použila nesprávnu fľaštičku! Vyzerám ako papriková chrumka!“ Ďalej si zúrivo utierala tvár a zlostne fučala.
„Mala by si použiť kvalitný píling a potom sa poriadne osprchovať,“ poradila som jej a obrátila sa späť k počítaču.
„Nemôžem uveriť, že sa to stalo práve mne!“ skríkla zúfalo. „Drew ma dnes večer berie von. Keď ma uvidí v tomto stave, s krikom odo mňa utečie!“
„A kam idete?“ spýtala som sa.
„Do Langan’s. Veď si ma tam pomýlia s nejakou hviezdičkou z reality show. Takto tam nemôžem ísť!“
Pre Victoriu to bola úplná pohroma. S Drewom chodila iba týždeň - ďalší vzťah, ktorý vznikol v dôsledku môjho vlastného neusporiadaného života. Už chýbalo len to, aby vošiel do kancelárie Tom a vyhlásil, že sa ide ženiť. Sebecky som sa netešila zo šťastia druhých.
Sally, naše dievča pre všetko, vybehla z kuchynky a pri pohľade na Victoriu zastala ako prikovaná. „Preboha! Victoria, si v poriadku?“ spýtala sa a ja som sa v duchu usmiala, keď na mňa vrhla vystrašený pohľad. Skrášľovacie procedúry boli pre našu prostoduchú Sally španielska dedina.
„Je mi dobre!“ odsekla Victoria.
Sally cúvla k bezpečnej kartotečnej skrini, aby unikla pred rozčúlenou Victoriou a mnou, tváriacou sa ešte nešťastnejšie ako zvyčajne.
„Kde je Tom?“ spýtala som sa, aby som odvrátila Victoriinu pozornosť od kozmetickej pohromy.
Hodila pudrenku na svoj stôl a otočila sa tvárou ku mne. Keby som mala dosť energie, zasmiala by som sa. Vyzerala príšerne. „Je u pani Bainesovej. Zdá sa, že nočná mora pokračuje,“ dodala namrzene a našuchorila si svetlé kučery okolo tváre.
Prestala som zízať na Victoriu s lesknúcou sa tvárou a uprela som strnulý pohľad na monitor. Nemohla som sa dočkať, kedy sa ten deň skončí a ja budem môcť vliezť späť do postele, kde nebudem musieť nikoho vidieť ani sa s nikým rozprávať.
K ohromnému mestskému domu v LandsdowneCrescent som prišla včas a slečna Quinnová mi otvorila. Bola som veľmi prekvapená – jej hlas sa vôbec nehodil k jej zovňajšku. Predstavovala som si ju ako starú dievku v strednom veku pripomínajúcu učiteľku hry na klavíri, ale nemohla som sa viac mýliť. S dlhými blond vlasmi, veľkými modrými očami a hladkou svetlou pokožkou bola veľmi príťažlivá; na sebe mala pekné čierne šaty a topánky s vražedne vysokými podpätkami.
Usmiala sa na mňa. „Vy musíte byť Ava. Poďte ďalej, prosím,“ pozvala ma a zaviedla do príšernej kuchyne, pozostatku zo sedemdesiatych rokov.
„Slečna Quinnová, tu je moje portfólio.“ Podala som jej dosky a ona ich dychtivo prijala. Mala naozaj srdečný úsmev. Možno som ju zle odhadla.
„Volajte ma Ruth, prosím. Veľa som počula o vašej práci, Ava,“ poznamenala a prezerala si môj spis. „Najmä o komplexe Lusso.“
„Och, naozaj?“ Moja otázka znela prekvapene, hoci ma to neprekvapilo. Patricka veľmi potešila reakcia, ktorú priniesla jeho firme RococoUnion propagácia nového bytového komplexu. Ja by som na všetko okolo Lussa najradšej zabudla, no zdalo sa, že to nebude ľahké.
„Pravdaže! Všetci o ňom hovoria. Odviedli ste skvelú prácu. Vypijete si niečo?“
„Dala by som si kávu, ďakujem.“
Usmiala sa a začala pripravovať nápoje. „Ava, sadnite si, prosím.“
Poslúchla som ju a vybrala z kabelky poznámkový blok. „Tak s čím vám môžem pomôcť, Ruth?“
Zasmiala sa a mávla čajovou lyžičkou neurčitým smerom. „Naozaj sa na to musíte pýtať? Táto kuchyňa je ohavná, nezdá sa vám?“ zvolala a vrátila sa k príprave kávy.
Mala pravdu, no nechystala som sa zhrozene híkať nad hnedo-žltým kuchynským nábytkom a falošnými tehlovými stenami.
Po chvíli pokračovala: „Asi vám je jasné, že hľadám nejaké nápady, ako by som mohla túto ohavnú miestnosť zmeniť. Rozmýšľala som, že by som dala odstrániť priečku a urobila z nej veľkú obývaciu miestnosť. Ukážem vám to.“ Podala mi kávu a naznačila, aby som ju nasledovala do vedľajšej miestnosti. Dekorácie v nej boli rovnako pochmúrne ako v kuchyni. Ruth vyzerala pomerne mladá – hádala som jej niečo vyše tridsať –, takže sa tam určite nasťahovala pomerne nedávno. To miesto vyzeralo, akoby sa ho maliarska štetka nedotkla aspoň štyridsať rokov.
