PARÍŽ - Milujeme ešte svojho partnera, alebo sa z lásky stal už len zvyk? Hranica medzi týmito citmi je niekedy veľmi tenká. Páry, ktoré spolu žijú zo zvyku, upadajú do akejsi sivoty života, žijú tak trochu ako keby boli rozsadení, ale napriek tomu zostávajú sedieť vedľa seba. Ich život sa stáva rutinou. Iné páry majú živší vzťah. Môžu tiež prejsť obdobím omrzenosti, ale sú si toho vedomé a darí sa im zachovať si vzájomnú lásku, píše francúzsky denník Le Figaro.
Ženy sú počas ovulácie schopné neskutočnej veci: Ostatné sokyne si musia dávať pozor!
Ak partneri začnú o svojom vzťahu premýšľať, ukazuje to nepochybne na jeho istú slabosť, ale zároveň to je veľmi zdravé, uvádza psychoanalytička Florence Lautrédouová. Mozog je priateľom lásky. Keď premýšľame, uvedomujeme si, do akej miery je vzťah opotrebovaný, a ukazujeme snahu obnoviť ho. Túto otázku si kladú všetky páry, či už ich spoločný život trvá tri mesiace alebo 15 rokov. Prvé milostné vzplanutie je preč, vzťah páru je ako elektrokardiogram, so svojimi výškami i hĺbkami.
Niektoré zvyklosti páru spôsobujú radosť, sú to rituály, ktoré majú akúsi posvätnú hodnotu preto, že patria len a len páru a posilňujú vzájomný vzťah, hovorí Florence Lautrédouová.
Partneri sú vzájomne zodpovední. Ten z partnerov, ktorý dodržiava obvyklé rituály, nepôsobí dojmom nepredvídateľnosti, ale niekedy mu chýba nezávislosť. Druhý si zase neuvedomuje nestálosť partnera. V takýchto prípadoch môžeme konštatovať čoraz častejšiu omrzenosť vo vzťahu medzi partnermi vo veku od dvadsať do tridsať rokov spôsobenú tým, že tu je stále širšia ponuka nových vzťahov a podvádzať partnera je také jednoduché.
Faktorov, ktoré nás majú varovať, je mnoho. Predovšetkým to je takmer depresívny stav jedného z oboch partnerov, ktorý má pocit, že svet okolo neho je jednotvárny a menej zaujímavý. Potom je to skutočnosť, že jeden z partnerov mizne zo zorného poľa druhého. Nezhody medzi priateľmi a vnútri páru, ktorý sa stáva neharmonickým, sú tiež príznačné. A konečne v niektorých extrémnych prípadoch vyvoláva zvyk akúsi alergiu, keď jeden z partnerov neznáša pach či dych toho druhého. Nehovoriac už o sexuálnom živote, ktorý vymizol. Neprítomnosť ľudských vzťahov nutne vyvoláva ukončenie i vzťahov sexuálnych.
Možno teda s niekým zostávať zo zvyku? Iste, ale za tej podmienky, že existuje jasná dohoda. Pár sa napríklad rozhodne prijať čoraz bežnejší model, keď sa jeden z oboch partnerov, väčšinou muž, venuje prednostne svojmu zamestnaniu, športu či záľubám a druhý partner, najčastejšie žena, sa uchýli k starostlivosti o rodinu.
Ako máme reagovať, keď zistíme, že naše partnerstvo upadlo do zvyku? Predovšetkým treba to akceptovať. Potom je dôležité konať a nezabúdať, že absencia reakcií vytvára status quo. Potom je potrebné zistiť, či to je naša vina, klásť si otázku, či je všetko v poriadku v našom živote a najmä v zamestnaní. Ak má problém príčinu v partneroch, je nutné to tomu druhému povedať. Ten namietne: Stretol si niekoho? Na to je potrebné odpovedať: Doteraz ešte nie. Pokračovanie sa môže odohrávať u terapeuta alebo medzi partnermi, ktorí sa snažia nájsť spoločnú pôdu.
