ŽILINA – Albert Einstein vraj povedal, že keď na Zemi vyhynú včely, ľudstvu ostane už len pár rokov života. No nielen včely, ale aj včelári sa stávajú ohrozeným druhom. O tom, či je na Slovensku ťažké chovať včely a ako rozoznať kvalitný med od nevhodného, nám porozprávala hobby včelárka Barbora Tobolová zo Žiliny.
Je na Slovensku ťažké byť včelárom? Čo všetko včelár potrebuje, aby sa mu tu darilo a včely ho uživili?
Chovať včely je veľmi krásne, ale je to časovo aj finančne náročná záľuba. Existujú dva typy včelárov – tí, ktorých včely uživia a tí, ktorí včelárstvo berú ako svoje hobby s menším počtom úľov. Ak má včelárstvo človeka uživiť, treba rátať s väčším počtom včelích rodín, minimálne 50 a viac. Človek musí rátať s pomerne vysokou úvodnou investíciou do nástrojov a potrieb určených na spracovanie medu a včelích produktov. V prvom rade si treba zaobstarať včelie úle, rozhodnúť sa pre konkrétny typ veľkosti rámikov, od ktorých sa potom bude odvíjať nákup ostatného náčinia.
Čím oslovilo včelárstvo teba osobne? Koľko rokov sa mu venuješ?
Ja som sa dostala k včelám vďaka môjmu starkému, ktorý sa včelám neúnavne venoval celý život. Včely chovám už skoro desať rokov. Podľa môjho názoru musí práca so včelami človeka baviť, nie je to ani o zisku ani o prestíži. Pozorovať ten mikrokozmos včiel, ako to všetko funguje a navzájom sa dopĺňa, a pritom to včely nikto neučil, je skutočne fascinujúce. Tak, ako existuje vinobranie, my máme medobranie, je to veľmi pekná udalosť, pri ktorej sa vytáča med, zbiera peľ, popije nejaká medovina, samé zdravé veci. Samozrejme, káva s čerstvým medom je skutočná delikatesa.
„Koľko včiel“ chováš a aké množstvo medu sú schopné za rok vyprodukovať?
Vo vrcholnej sezóne počas leta sa v úli nachádza od 40 do 70-tisíc včiel. Každá zo včiel v úli má svoju špecifickú funkciu a, samozrejme, všetkým kraľuje včelia matka. Výnosnosť medu je veľmi relatívny pojem, nakoľko závisí od mnohých faktorov, akým je počasie, množstvo peľovej znášky, vitalita a sila včelstva, a v dnešnej dobe aj hádam najdiskutovanejšia problematika znečistenia životného prostredia, pesticídov či insekticídov. Hobby včelár môže očakávať v priemerný ročný výnos 15 až 20 kilogramov medu na rodinu, u profesionálnych včelárov sa dajú dosiahnuť vyššie výnosy.
Globálne otepľovanie má negatívny dopad na klímu a prírodu. Správajú sa včely nejako podivne? Ako na ne vplývajú klimatické zmeny?
Klimatické zmeny nepochybne vplývajú na zdravie včiel a tým pádom aj na výnosnosť medu. Dlhé daždivé týždne v období najväčšej peľovej znášky, ktoré zbijú všetok peľ na zem, alebo naopak, príliš horúce leto. Takisto krátke zimy, keď včely skôr vyletujú z úľov a zháňajú peľ, a pritom ešte nič nekvitne, sa pre včelstvá stávajú osudnými.
Pociťuješ nejako aj ty osobne údajný už toľkokrát spomínaný úbytok včiel v našej prírode?
Všeobecne skôr ubúda takzvaných malých hobby včelárov. Kedysi bol takmer v každej záhrade aspoň jeden úľ, dnes je to rarita. V podstate je to porovnateľné s pestovaním zeleniny v záhradke pre vlastnú potrebu.
O akých výzvach snívajú moderní včelári?
Moderní včelári dnes žijú aj v mestách. Nie je to až taká rarita, ako by si ľudia mohli myslieť. Dokonca niektoré svetové opery alebo divadlá na svojich strechách chovajú včely, a potom ho predávajú ako suvenír. Treba si však uvedomiť, že mestské včelárstvo by malo ísť ruka v ruke s výsadbou kvetnatých plôch, či už na strechách alebo mestských parkoch, aby nebol tento typ včelárstvo len trápením včiel. Samozrejme, včelstvo sa dá aj umelo prikrmovať, ale to sa už sa nebavíme o prírodnom mede.
Spotrebitelia neraz nevedia, ako si majú vybrať správny med. Aké rôzne druhy medu sú schopné produkovať slovenské včely?
Jednoznačne odporúčam nájsť si vlastného včelára, ísť sa prípadne pozrieť, ako so včelami pracuje. Existujú firmy, ktoré vykupujú med od včelárov, následne ho spracúvajú a ponúkajú ďalej do obchodných reťazcov. Napríklad, spracovaním medu s karamelom sa razom z bledého medu stane tmavý, tzv. medovicový. Vzniká veľa alergií, no nie na med samotný, ale práve na rezíduá a umelé prísady v mede. Včely na Slovensku dokážu vyprodukovať od najbledších medov až po ten najtmavší medovicový, záleží od oblasti.
Ako v obchode spoznáme kvalitný med? Môžeme ho skutočne nájsť len u domácich chovateľov včiel? Hovorí sa napríklad, že dobrý med by mal cukornatieť... A ešte naopak, ako spoznáme vyslovene zlý med?
Áno, dobrý med by mal cukornatieť, ale je to len jedna z mnohých vlastností medu, ktoré ho robia jedinečným. Med je vzácny produkt a má svoju cenu. Za samotnou výrobou stojí veľká práca včiel a včelára. Včelár pracuje celý rok, dokonca aj v zime, preto nie je skutočne namieste tvrdiť, že med, ktorý ponúka, je drahý. Cena medu ani zďaleka nepokryje náklady, ktoré včelár svojou prácou vynaloží. Určite navrhujem nekupovať lacné medy.
Obchodné reťazce niekedy predávajú zmesové medy, neraz pochádzajúce z rôznych kútov sveta. Sú takéto medy, často lacnejšie, menej kvalitné?
Treba si vždy dokonale prečítať zloženie a pôvod medu. Na Slovensku máme krásnu prírodu a z nej veľa spoľahlivého, kvalitného medu. Treba si nájsť vlastného včelára a nehľadať lacný med. Žiadna cena medu nezaplatí vynaložené úsilie včiel a včelára. Keby sme to predsa len chceli prerátať, pokojne by kilo medu stálo 20 až 25 eur.
