LONDÝN - Viac ako pätine súčasných druhov rastlín, čo znamená približne 78.000 druhom, teraz hrozí zánik. Tvrdia to autori správy, ktorú v utorok zverejnila Kráľovská botanická záhrada v Kew na predmestí Londýna. Ide údajne o prvú komplexnú správu o stave vegetácie vo svete a o druhoch rastlín, ktorým hrozí zánik kvôli ľudskej činnosti, chorobám a klimatickým zmenám.
Situácia je oveľa horšia, ako sa myslelo: Už v 21. storočí hrozí nezvrátiteľná globálna pohroma
"Kladné je, že stále objavujeme veľa nových rastlín, okolo 2000 ročne, pre lieky, potravu a ďalšie veci. Negatívne je ale to, že vidíme výrazné zmeny zemského povrchu, spôsobené predovšetkým (poľnohospodárskou) kultiváciou, trochu tiež klimatickými zmenami," povedala agentúre AP vedecká riaditeľka prestížneho ústavu Kráľovskej botanickej záhrady v Kew.
Správa State of the World 's Plants (Stav rastlín vo svete) sa bude vydávať každý rok s cieľom lepšie monitorovať vývoj vegetácie vo svete a chrániť ju. "Už sa zaoberáme stavom vtákov či morských korytnačiek vo svete. Ale napriek jeho veľkému významu sa doteraz čakalo na zmapovanie stavu rastlín vo svete. Už sa to teda urobilo," dodala riaditeľka Kathy Willisová.
Výročné správy umožnia sledovať vývoj rastlín vo svete. "Od budúceho roka bude možné začať hovoriť o tendenciách, čo je v poznávaní to najhodnotnejšie," povedal agentúre AFP výskumník a spoluautor správy Steve Bachman. Na správe britského ústavu sa podľa neho podieľalo viac ako 80 vedcov.
Experti odhadujú, že vo svete je teraz okolo 391.000 druhov cievnatých (mnohobunkových zelených) rastlín a každý rok je objavených a pomenovaných okolo 2000 nových druhov. Krajín, kde bolo v poslednom desaťročí nájdených najviac nových druhov, je so svojimi dažďovými pralesmi Brazília, nasledujú Austrália a a Čína. Pätine rastlín ale zároveň hrozí zánik. Štúdia tiež zdokumentovala 31.128 druhov rastlín, ktoré sú užitočné okrem iného v medicíne, potravinárstve, potrave pre zvieratá, palivách a pri výrobe rôznych materiálov.
Popísanie a pomenovanie nových druhov je podľa Timothyho Utteridgea z Kráľovskej botanickej záhrady pre ochranu rastlín kľúčové. "Keď rastlina nemá meno a vymizne, nikto sa o tom nedozvie. Keď už máme druh a meno, zanesieme ju do mapy," dodal Utteridge.
Podľa Willisovej je vraj ale ešte skoro na to presne povedať, aký veľký je vplyv klimatických zmien na svetovú vegetáciu. To vraj bude možné zistiť najskôr okolo roku 2030. Väčšina svetových ekosystémov sa ale v poslednom desaťročí zmenila na povrchu z viac ako desiatich percent, čo je dané klimatickými zmenami a tiež zmenou využívania pôdy.
Kráľovská botanická záhrada leží západne od centrálneho Londýna a v jej skleníkoch a záhradách sa nachádza jedna z najväčších zbierok rastlín na svete. Zároveň je renomovaným výskumným strediskom. AFP pripomína, že predchádzajúce výskumy na tému svetovej vegetácie došli k odlišným záverom. Podľa niektorých z nich hrozí zánik až 62 percentám rastlín, podľa iných "iba" desiatim percentám.
