NEW YORK - Pred 390 rokmi, 4. mája 1626, zakúpil guvernér holandskej kolónie Nové Holandsko Petr Minnewit od Indiánov za 60 guldenov ostrov Manhattan a založil na ňom mesto Nový Amsterdam. Položil tým základ dnešnej megalopoly New Yorku, azda najznámejšieho mesta na svete.
Súčasný názov mesto dostalo o 38 rokov neskôr, kedy sa holandská kolónia dostala po prehratej vojne do rúk Angličanov. Noví majitelia panstva premenovali na počesť vojvodu z Yorku, budúceho anglického kráľa Jakuba.
Oblasť dnešnej svetovej metropoly a najľudnatejšieho mesta USA pôvodne obývali Indiáni a prvým Európanom, ktorý ju preskúmal, bol začiatkom 16. storočia taliansky moreplavec Giovanni da Verrazano. Viditeľnejšie stopy však na mieste zanechal až o storočie neskôr jeho nasledovník, anglický objaviteľ v holandských službách Henry Hudson. Práve Holanďania sa tu ako prví prisťahovalci zo starého kontinentu usídlili - na južnom cípe ostrova Manhattan. V roku 1626 kúpil vodca holandských kolónií Peter Minuit Manhattan od kmeňa Lenape za 60 guldenov.
Význam New Yorku ako prístavu neustále rástol. Bol v ňom napríklad inaguruovaný prvý prezident George Washington či založená slávna Columbijská univerzita.
Koncom 18. storočia sa New York stal najväčším mestom Spojených štátov. V 19. storočí sa do mesta začali hrnúť imigranti, čo znamenalo ešte väčší rozvoj. Minulé storočie, najmä medzivojnové obdobie, už New York charakterizovalo ako svetové centrum priemyslu a obchodu. Rozvoj pokračoval najmä vďaka prisťahovalcom z Európy.
New York bol svedkom aj viacerých tragických udalostí. V roku 1904 napríklad v prielive spájajúcom dve mestské časti zhorel parník, čo si vyžiadalo viac ako tisíc obetí. V roku 2001 zas na Svetové obchodné centrum zaútočili teroristi, keď na Dvojičky nasmerovali samovražední atentátnici dve lietadlá. O život vtedy prišlo takmer tritisíc ľudí.
