BRATISLAVA - Každoročne si 27. januára celý demokratický svet pripomína Medzinárodný deň pamiatky holokaustu, ktorý v roku 2005 vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN. Aj dnes - 71 rokov po oslobodení nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau v dedine Brzezinka neďaleko poľského mestečka Osvienčim Červenou armádou, zostáva tragické posolstvo tejto čiernej kapitoly histórie Európy stále aktuálne.
FOTO Temná história prvého Hitlerovho tábora v Poľsku: Experimenty s vražedným plynom na ľuďoch
27. januára 2016 sa v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau budú konať oslavy 71. výročia oslobodenia nemeckého nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Slávnosti sa budú konať pod čestnou záštitou prezidenta Poľskej republiky Andrzeja Dudu, informovalo Veľvyslanectvo Poľskej republiky v Bratislave.
Hlavnou témou 71. výročia budú „Návraty”. "Tí, ktorí prežili Auschwitz si museli po oslobodení znovu vytvoriť podmienky pre normálny život. Jedni sa vracali k rodinám a do zničených miest, napríklad do zničenej Nemcami Varšavy. Niektorí prešli cez stalinovské mučiarne, alebo v nich zahynuli. Iní zase skúsili po pekle holokaustu znovu vytvoriť normálny život a založili medzi iným aj nový štát Izrael," povedal riaditeľ Múzea Auschwitz Dr. Piotr M. A. Cywiński.
"Počas nadchádzajúceho výročia, si pripomenieme všetky obete, mimoriadnym spôsobom budeme spomínať na osoby, ktoré sa aj napriek obrovskej traume pokúsili o návrat do normálneho života," podčiarkol riaditeľ Cywiński.
Do oslobodenia tábora vojakmi Červenej armády, nemeckí nacisti zavraždili v Auschwitze okolo 1,1 milióna ľudí, hlavne Židov, ale aj Poliakov, Rómov, sovietskych vojnových zajatcov a predstaviteľov iných národností. Dnes svet vníma Auschwitz ako symbol holokaustu a zverstiev 2. svetovej vojny.
Video nie je vhodné pre maloletých divákov a ľudí s citlivou povahou!
Tento rok pri tejto príležitosti Európska sieť Pamäť a Solidarita spolu s Domom konferencie vo Wannsee pripravila krátky animovaný film „Memento“, ktorého režisérom je maďarský tvorca Zoltán Szilágyi Varga. Polminutový spot, zostavený z kresieb vytvorených uhľom, pripomína jednu z najtragickejších udalostí v histórii ľudstva. Ako hovorí jeho režisér Zoltán Szilágyi Varga, keď sa pokúšame popasovať s témou holokaustu, „stojíme zoči-voči pokriveniu ľudskej prirodzenosti a napriek všetkým známym výskumom, ustálenému počtu obetí či presnému popisu udalostí nenachádzame žiadnu skutočnú odpoveď.“
Film odkazuje k symbolom, pre Európanov ľahko rozpoznateľných ako sú výjavy dobytčích vagónov, železničných koľají, kúskov papiera, opustených obydlí, ale predstavuje ich z perspektívy dieťaťa, pričom si kladie otázku či je vôbec možné pochopiť túto tragédiu a zdôrazňuje nutnosť uchovania si spomienky na ňu.
Múzeum holokaustu v Seredi
V utorok slávnostne otvorili Múzeum holokaustu v Seredi v mieste bývalého pracovného koncentračného tábora. Pásku na jeho rekonštruovaných prvých barakoch prestrihol prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska spolu s predsedom NR SR Petrom Pellegrinim, predsedom slovenskej vlády Robertom Ficom a ministrom kultúry Marekom Maďaričom.
Expozíciu v Seredi zriadilo Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry (MŽK) v spolupráci s ministerstvom kultúry. Premiér Fico vo svojom príhovore poďakoval všetkým, ktorí sa pričinili k jeho vzniku. Povedal, že bolo by málo, keby sme budovaním takýchto pamätníkov chceli iba vyvolávať pocity skľúčenosti a bolesti. „Baraky bývalého tábora sú pomyselným vencom, ktorý kladieme všetkým obetiam holokaustu. Chceme, aby toto zariadenie plnilo aj iný účel, aby sem chodili študenti, ako chodia ako k Pamätníku SNP v Banskej Bystrici, aby sa moderným spôsobom oboznamovali s tým, čo za hrôzy sa diali počas druhej svetovej vojny,“ dodal Fico. Verí, že toto miesto tento účel splní. Premiér zdôraznil, že je nutné dokumentovať tragédiu slovenských Židov. „Na takomto mieste si treba uvedomiť, aké hodnoty dnes máme, o čo by sme mohli prísť, ak by sme niektoré veci podcenili,“ povedal Fico.
Silným momentom otvorenia bolo svedectvo Naftali Fürsta, ktorý bol v Seredi internovaný ako deväťročný chlapec. V auditóriu bolo viacero bývalých väzňov tohto tábora. Slávnosť ukončil modlitbou kadish bratislavský rabín Baruch Myers.
Objekt Múzea holokaustu v Seredi bol pre účely múzea zrekonštruovaný s využitím príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. V prvej etape sú k dispozícii dve z piatich budov. V nich je expozícia zameraná na riešenie židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1938 – 1945 a vzdelávacie centrum. Postupne budú otvorené aj expozícia ubytovania väzňov a ich pracoviská - stolárska, betonárska, krajčírska a zámočnícka dielňa. A nebude chýbať ani pamätník všetkým zavraždeným Židom zo Slovenska a spomienka na záchrancov, ktorí s nasadením vlastného života pomáhali svojim prenasledovaným spoluobčanom.
Martin Korčok, vedúci seredského múzea informoval, že expozícia má aj ďalšie rozmery – je miestom, kde môžu potomkovia obetí nájsť posledné zmienky o svojich predkoch. „Múzeum bude otvorené päť dní v týždni, od nedele do štvrtka od 9. do 16. hodiny,“ dodal Korčok.
Tábor v Seredi vznikol v roku 1941 a mal pôvodne stolárske dielne, textilné, klobučnícke, kožiarske a dielne na výrobu hračiek. Neskôr bol zmenený na zberný, s kapacitou 1200 osôb, často sa v ňom tiesnilo v jednom čase aj 4000 ľudí. V prvej etape, od marca do októbra 1942, odišlo z neho 57 železničných transportov. V druhej etape, po potlačení SNP, tam sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. V tábore boli vystavení krutému zaobchádzaniu a vraždám. Posledný transport odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína. Sereď je jediné miesto na Slovensku, kde sa zachovali pôvodné objekty tábora. V máji 2009 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
