LONDÝN - Strava? Gény? Šport? Dobrá nálada? Nie celkom! Vedci vykonali rozsiahli štúdiu, v rámci ktorej pátrali po príčinách ľudskej dlhovekosti a šťastia. Zistili, že k nim najviac neprispieva ani jedna z najčastejšie uvádzaných vecí. Kľúčom k nej je dar, ktorý si ľudia niekedy cenia oveľa viac, ako lásku.
Hoci schopnosť dožiť sa vysokého veku výrazne ovplyvňuje zdravie či finančné zabezpečenie, jedným z najdôležitejších „predlžovačov“ veku sú sociálne kontakty. Vďaka dobrým priateľom sme schopní povzniesť sa nad existenčnými či zdravotnými problémami, zistilo londýnske Centrum pre dôstojné starnutie. Ak totiž máme dostatok sociálnych kontaktov, budeme mať aj viac aktivít a dôvodov chodiť von.
Záhada vyriešená: Tajomstvo pevného zdravia a dlhovekosti u fajčiarov!
Výskumníci analyzovali mieru šťastia u ľudí nad 50 rokov, ktorých rozdelili do niekoľkých skupín – tie zrkadlia ich približné rozloženie v populácii. Do prvej skupiny zaradili 21 percent testovaných osôb vo veku nad 50 rokov, ktoré boli dostatočne finančne zabezpečené, mali relatívne dobrý zdravotný stav a silné spoločenské kontakty. Svoj pocit šťastia ohodnotili deviatimi bodmi z desiatich, uviedol Express.co.uk.
Ďalšiu skupinu (21 percent) tvorili pesimistickejší ľudia, ktorí svoj pocit šťastia hodnotili ako polovičný, hoci mali peniaze aj zdravie. Tvrdili, že mohli niektoré veci urobiť inak a ľutovali zmeškané životné príležitosti.
Priatelia vytvárajú záchrannú sieť
Tretiu skupinu (19 percent) tvorili zvyčajne najstarší ľudia, ktorí mali viac zdravotných problémov, nedostatok financií a prešli ťažkými životnými zmenami, akou je napríklad strata partnera. Napriek tomu sa cítili dobre a mali pozitívny vzťah k životu. Súčasne mali aj dostatok priateľov. Tí, ktorí tvorili skupinu najustarostenejších, obyčajne 70 až viacroční (13 percent), mali len priemerné zdravie a menej sociálnych väzieb. Boli spoločensky izolovaní a bolo im nepríjemné žiadať druhých o pomoc.
Medzi testovanou skupinou sa našli aj ľudia (14 percent), ktorí vykazovali najnižšie skóre šťastia. Väčšina z nich bola celý život v zlom zdravotnom stave a trpela aj finančnou neistotou. Táto skupina mala poväčšine zlé sociálne kontakty a ľudia z nej patrili medzi najohrozenejšiu skupinu vzhľadom na pocit šťastia v neskoršom veku.
Vyzerá to tak, že aktívny spoločenský život je jednou z najdôležitejších podmienok životného šťastia aj dlhovekosti, pretože ľudia, ktorí si celý život pestovali silné sociálne kontakty, boli aj vo vyššom veku šťastní napriek stresu, priemernému zdraviu a nižšiemu finančnému zabezpečeniu, myslia si vedci.
