BRATISLAVA - Vlka dravého bude opäť možné loviť na základe stanovených kvót. Vyplýva to z návrhu vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR, ktorým sa má vlk dravý preradiť zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov. Už cez zimu by tak mohlo byť odstránených 74 jedincov. To ostro kritizujú iniciatíva My sme les i Nadácia Aevis, ktoré Ministerstvo životného prostredia vyzývajú, aby stiahlo návrh vyhlášky z legislatívneho procesu.
Envirorezort pod vedením Tomáša Tarabu (SNS) návrh vysvetľuje trendom zvyšovania počtu vlkov a ich rozširovaním do nových areálov, čo s postupnou stratou plachosti vedie k rastúcim škodám na hospodárskych zvieratách. "Cieľom návrhu vyhlášky je zavedenie racionálneho manažmentu populácie vlka dravého," vysvetľuje MŽP s tým, že za prísne stanovených podmienok územnej a časovej ochrany bude možné loviť vlka dravého, a to na základe stanovovaných kvót, obdobne ako tomu bolo pred rokom 2021.
Kvóty bude určovať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. „Ministerstvo pôdohospodárstva určilo kvótu lovu vlka dravého pre poľovnícku sezónu 2024-2025 v počte 74 jedincov,“ uviedla hovorkyňa rezortu Veronika Daničová. "Časová ochrana vlka dravého je stanovená od 16. januára do 31. augusta bežného kalendárneho roka, čím je zabezpečená dostatočná doba, počas ktorej môže prebiehať jeho manažment, a to bez negatívneho ovplyvnenia reprodukčného cyklu druhu. Zároveň je celoročne zabezpečená ochrana jeho obydlí," približujú predkladatelia návrhu.
V návrhu vyhlášky, ktorá má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, sa tiež znižuje spoločenská hodnota vlka dravého a chránených živočíchov bobra vodného a medveďa hnedého.
Ochranárske iniciatívy návrh kritizujú
Iniciatíva My sme les i Nadácia Aevis upozorňujú, že návrh vyhlášky je neodborný, nesystémový a z pohľadu ochrany prírody absolútne neprijateľný. Ministerstvo životného prostredia preto vyzývajú, aby stiahlo návrh vyhlášky z legislatívneho procesu.
"Vyhláška okrem oslabenia ochrany vlka výrazne zníži aj jeho spoločenskú hodnotu, čo môže mať za následok zvýhodnenie pytliactva a zvýšenie rizika jeho úmyselného usmrcovania," zdôrazňujú ochranárski aktivisti vo vyhlásení, v ktorom poukazujú aj na nezastupiteľnú úlohu vlka v prírode, napríklad jeho podiel na redukcii premnoženej populácie srnčej a jelenej zveri, ktorá spôsobuje hospodárske škody. Varujú i pred hrozbou finančných sankcií pri rozpore s medzinárodnými záväzkami SR.
Lesoochranárske zoskupenie VLK a združenie URSIA reagovali na návrh vyhlášky hromadnou pripomienkou, ktorú už podpísalo takmer 9-tisíc ľudí. Iniciátori pripomienky upozorňujú, že škody spôsobené vlkmi na hospodárskych zvieratách, hoci reálne existujú, tvoria menej ako jedno percento z celkového počtu chovaných zvierat. „Tieto škody, ktoré vznikajú predovšetkým z dôvodu absencie preventívnych opatrení, sú zároveň vo veľkom nepomere k miliónovým škodám na poľnohospodárskych a lesných kultúrach, ktoré spôsobujú vysoké stavy populácií kopytníkov“ uvádzajú ochranári.
Zároveň zdôrazňujú, že prítomnosť stabilných svoriek vlkov, ktoré nie sú každoročne decimované odstrelom, má zásadný význam pre udržiavanie rovnováhy v prírodnom ekosystéme. „Prítomnosť stabilných svoriek vlkov, ktoré nie sú vystavené každoročnému odstrelu náhodne vybraných a usmrtených jedincov, vrátane jedincov z rodičovského páru, pozitívne ovplyvňuje sociálnu a vekovú štruktúru populácie koristi, prispieva k regulácii vysokých stavov raticovej zveri a zlepšuje jej fyzickú kondíciu a zdravotný stav“ uvádzajú aktivisti.
Členské štáty EÚ podporili návrh na zníženie ochrany vlka
Väčšina veľvyslancov členských krajín pri Európskej únii v septembri podporila návrh eurokomisie na oslabenie ochrany vlkov v Európe. Ide o prvý zásadný krok na zmenu súčasných pravidiel Bernského dohovoru. Európska komisia navrhla zmenu v decembri po tom, čo ju na to vyzvala skupina štátov vrátane Slovenska.
Oslabenie ochrany vlkov má uľahčiť odstrel tých, ktorí sú považovaní za hrozbu pre hospodárske zvieratá. Vlky sú v súčasnosti v Európe prísne chránené. Európska legislatíva umožňuje odstrel určitého počtu vlkov len výnimočne. Vlk bol do 60. rokov minulého storočia vo veľkej časti Európy vyhynutý. V súčasnosti však podľa ochranárov žije v EÚ približne 19-tisíc jedincov.
Podľa SaS existujú aj iné riešenia
Poslanec za SaS Alojz Hlina vyzýva, aby sa v rámci ochrany hospodárskych zvierat pred vlkmi venovala pozornosť najmä prevencii. "Musíme podporovať efektívne nástroje, ako sú elektrické ohradníky a pastierski psi," uviedol. Zároveň apeluje na vyššiu zodpovednosť štátu, ktorý by mal podporiť poľnohospodárov v oblasti ochrany ich stád a kompenzácie za vzniknuté škody.
Poukázal taktiež na kľúčovú úlohu vlka dravého v ekosystéme. "Je neoddeliteľnou súčasťou prírody. Pomáha navyše regulovať populácie divokých zvierat a zmierňuje šírenie afrického moru ošípaných," upozornil Hlina. Pripomenul, že to bola práve SaS, ktorá presadila, aby bol vlk na Slovensku celoročne chránený. Proti plánom vyňať šelmu zo zoznamu chránených živočíchov preto dôrazne protestuje. "Ochrana vlka je správny krok smerom k udržateľnému rozvoju životného prostredia na Slovensku i v Európe," dodal opozičný poslanec.
