PRAHA - Migranti prichádzajúci do európskych krajín čelia novým kultúrnym výzvam, ktoré vyplývajú z podmienky integrácie. Je to však vo väčšine prípadov možné? Popredný český filozof a klimatológ Václav Cílek Topkám opísal, ako by mohli vyzerať ďalšie etapy migračnej krízy.
„Väčšina ľudí mlčky predpokladá, že novoprichádzajúci časom splynú s domácou populáciou, ale dejinná skúsenosť skôr ukazuje, že u väčšiny prichádzajúcich sa to nestane nikdy a to dokonca ani u príbuzných národov s rovnakým náboženstvom,“ vysvetľuje Václav Cílek. V praxi by to mohlo znamenať, že v Nemecku budú ešte po troch storočiach existovať kurdské či sýrske štvrti alebo aj celé mestá, ktorá budú vydávať svoje vlastné vyhlášky a udržiavať svoje tradičné sviatky? „Podľa demografických charakteristík k tomu v mnohých západných regiónov dôjde počas dvadsiatich rokov,“ dodal český odborník.
Nový scenár migračnej krízy: Východná trasa môže viesť aj Slovenskom
„Aká je úspešnosť ‚hlavnej európskej krajiny‛ - Belgicka pri vzájomnej integrácii Flámov a Valónov? Ako dobre sa podarilo vzájomné splynutie Kataláncov a Španielov? Rozpúšťa sa po storočiach spolužitia maďarská menšina v slovenskej väčšine? A čo britské kráľovstvo so svojimi Škótmi a Velšanmi? Radšej o tom ani nehovoriť, pretože tu narážame na skutočné limity vzájomného miešania, ktoré sú v tom lepšom prípade dané pravidlom: Môžeme spoločne pracovať, ale musíme žiť vedľa seba a integrovať sa len na okrajoch,“ tvrdí Cílek.
Aj v Bratislave žili popri sebe rôzne etniká
Jako ďalej pokračuje Cílek, európska história je plná príkladov ‚ostrovného spolužitia‛, ktoré sa zvyčajne opisujú negatívne zafarbeným slovom ‚geto‛. „Čím iným bola Bratislava, Budapešť alebo Viedeň v 19. storočí, ako súostrovím židovských, srbských, arménskych či bosnianskych enkláv?“ pýta sa český filozof. „Hoci tu bolo nespočetne veľa trecích plôch, krajina z tejto farebnosti a vzájomnej konkurencie skôr ťažila a celkovo tu panoval mier. Priemyselná revolúcia neustále zvyšovala životnú a kultúrnu úroveň väčšiny obyvatelstva,“ dodal.
Skrytý problém utečencov: Príbehy, o ktorých sa v médiách často nehovorí!
„Avšak, aj tak každý z národov monarchie sníval o vlastnej budúcnosti. História ukazuje, že k úplnej integrácii nedochádza ani po storočiach a každá z väčších etnických skupín bude vždy snívať o možnosti viesť si sama vlastný osud. Aj toto riešenie nemusí byť nijako tragické, ale smeruje k vytváraniu vlastných vlád a federácie podobne ako v dnešnom Švajčiarsku,“ uviedol Cílek.
Druhá migračná vlna zasiahne aj nás
Podľa Cíleka práve prechádzame prvou migračnou vlnou, ktorej hnacím motorom je domáca beznádej a túžba žít lepší život niekde inde. „Klimatické zmeny však zrejme nakoniec povedú k vysušovaniu rozsiahlej oblasti medzi Indiou a Gréckom, takže v druhej a v mnohých ďalších vlnách do Európy budú ďalších 20 až 30 rokov prichádzať ľudia, ktorým pôjde o život a nebudú už tak rozlišovať medzi Nemeckom a Českou republikou,“ myslí si známy odborník.
Sme dobrí a ústretoví hostitelia
V hre je podľa Cíleka v horizonte budúcich rokov ešte ukrajinská a potenciálne aj ruská migračná vlna. „O týchto ľuďoch ani nehovoríme ako o migrantoch, pretože časť z nich je vzdelaná, pomerne bohatá, nevytvárajú geto a rýchlo sa učia po slovensky. Západoeurópski politici často hovoria o stredoeurópskej xenofóbii, ale pozrite sa na to z východoslovanskej perspektívy - koľko desiatok tisíc Rusov, Ukrajincov či Srbov u nás našlo zamestnanie či nový domov a ako sú vcelku dobre prijímaní,“ upozornil Cílek a načrtol myšlienku, že „Česi a Slováci nie sú xenofóbni, ale inštinktívne rozlišujú medzi migrantmi schopnými sa integrovať a dobre fungovať v novej spoločnosti a ľuďmi, ktorí budú presadzovať svoje vlastné pravidlá na úkor novej krajiny.“
Podľa Cíleka by sme sa na seba mali pozerať ako na dobrých a ústretových hostiteľov, ktorí priateľom odinakiaľ vedia pomáhať. „Máme totiž dejinnú skúsenosť toho, aký náročný môže byť život v etnicky a ekonomicky rozdielnom, napríklad česko-nemeckom či slovensko-maďarskom prostredí. Niečo podobné nemecké krajiny, Francúzsko či Anglicko zažívajú až v posledných desaťročiach. Myslím, že práve v tejto oblasti sme skúsenejší, a keby sme dokázali byť takí arogantní ako západní kolegovia, tak by sme mali hovoriť: Učte sa od nás, budovali sme multikultúrnu spoločnosť už v roku 1540,“ vysvětlil český filozof.
O integrácii rozhoduje aj ekonomická siuácia
„Zásadným aspektom úspešnej integrácie je pochopiteľne ekonomická situácia. V dobrých časoch etniká zrastajú, v zlých časoch spolu bojujú. Aby si Európa udržala sociálny zmier závisiaci na sociálnych dávkach, musí sa ekonomicky rozvíjať. Lenže stráca technicky vzdelanú generáciu, ktorá pracuje menej a bez motivácie. Ešte nikdy nebola väčšina mladých Európanov taká otrávená a bez záujmu ako dnes,“ upozorňuje mysliteľ a na ilustráciu uvádza, že to veľmi dobre pozorujú učitelia v zmiešaných triedach, v ktorých sedia v prvých laviciach mladí Kórejci, Vietnamci či Číňania a hltajú každé slovo učiteľa, kým Európania v zadných laviciach sa nudia.
Mier v Sýrii situáciu nevyrieši
Situácia v stredozemnom svete a na Blízkom svete je však oveľa zložitejšia. „Aj keby nastal mier v Sýrii hneď zajtra, situáciu to nevyrieši, pretože v pozadí vojny je otázka sucha a dostupnosti energií a potravín. Jadrom problému je nielen nedostatok tradičných zdrojov, ale najmä rast populácie, ktorý sa stal politickou zbraňou. Nie je v našej moci zaviesť poriadok a naštartovať ekonomickú prosperitu na mimoeurópskom území s približne miliardou obyvateľov, ale je napríklad možné pozvoľna obnovovať projekt stredomorskej únie,“ myslí si Cílek.
Ako vysvetľuje český odborník ďalej, štáty severnej Afriky majú dostatok len dvoch vecí - plochy púští a slnečného žiarenia. Už v minulosti sa uvažovalo o energetickom projekte Desertec, keď systémy zrkadie mali ohrievať nádrž s vodou, ktorá sa menila na paru a roztáčala parnú turbínu. „Asi si ani nevieme predstaviť, koľko reálnych problémov by takáto energetická a dopravná premena znamenala, ale ide tu o niečo vážnejšie - o zmenu postoja, keď sa na štáty Blízkeho východu a severnej Afriky prestaneme pozerať ako na zdroj problémov a viac začneme vnímať spôsob, ako si vzájomne pomôcť a obojstranne sa rozvinúť. Musím povedať, že aj mne samotnému to pripadá v súčasnej napätej situácii ako utópia, ale je lepšie hľadať spoločnú budúcnosť, než sa pozerať, ako sa svet okolo nás prepadá do nečinnosti a chaosu,“ navrhol Cílek.
