GABČÍKOVO – O živote 260 sýrskych utečencov, ktorí boli privezení do Gabčíkova, sa veľa nevie. A nikoho nezaujíma ani názor týchto ľudí na fakt, že ich bez akéhokoľvek súhlasu previezli z Rakúska na Slovensko. Ako sa však ukázalo, u nás sa väčšine vôbec nepáči. Chceli by sa vrátiť do Viedne. Podľa Amnesty International sa pobytom v Gabčíkove dokonca porušujú ich práva.
Nemenovaný 23-ročný muž rozpráva redaktorom televíznej stanice Al-Jazeera, prečo je v Gabčíkove nešťastný. „Nechcem by tu na Slovensku. Nič sa nenaučím, keď budem hovoriť každý deň arabsky s ostatnými Sýrčanmi. To čakanie ma zabíja, nedeje sa tu nič, čo by nám pomohlo integrovať sa v Rakúsku. Všetko, čo robíme, je to, že počúvame príbehy o vojne,“ posťažoval sa.
Rakúšania, podľa slov ich ministra vnútra, vyučujú utečencov nemčinu „na dennej báze“. Lekcie sú však nedostatočné, v učebniach chýbajú ceruzky aj knihy, v triede je na 200 ľudí dvojica učiteľov. „Potrebujeme oveľa viac učiteľov,“ myslí si Mohamed, 44-ročný právnik z Damasku.
V Gabčíkove sa na nádvorí hrajú deti, muži sedia naokolo, pijú pivo a fajčia cigarety, alebo sa hrajú s telefónmi. To je všetko, čo môžu robiť. Navyše, o ďalších členoch rodiny takmer nič nevedia. „Je tu žena, ktorej manžel ostal v Rakúsku. Správca povedal, že sa ho pokúsi sem dostať, ale nič sa nestalo,“ hovorí dočasný obyvateľ jedného z blokov ubytovní v Gabčíkove.
Amnesty International práve v tomto vidí problém: „Toto sa nesmie stávať, je to porušovanie ich práva na rodinný život.“ Rakúšania sa však tvária, že problém neexistuje. Podľa hovorcu rakúskeho ministerstva vnútra Karla-Heinza Grundböcka „rodiny v zásade oddelené nie sú“. Utečenci zatiaľ zhodne tvrdia, že jediná krajina, kde sa doteraz cítili skutočne vítaní, bolo Rakúsku, chcú sa tam vrátiť.
