Piatok22. november 2024, meniny má Cecília, zajtra Klement

ROZHOVOR Slovenský orientalista o kultúre utečencov: Islam dal svetu viac, ako si myslíme

Jaroslav Drobný Zobraziť galériu (6)
Jaroslav Drobný (Zdroj: JD)

BRATISLAVA – V čase, keď sa Európa zmietala v temnom stredoveku, prežívala arabsko-islamská civilizácia svoj zlatý vek. Práve vďaka moslimským krajinám sa dnes napríklad učíme algebru, pijeme kávu či používame chirurgické nástroje, vysvetľuje v rozhovore pre Topky orientalista z Univerzity Komenského v Bratislave Jaroslav Drobný.

Hoci Európania považujú moslimské krajiny za kultúrne vzdialené, ovplyvnili ducha našej spoločnosti viac, ako si myslíme. O akých najväčších prínosoch môžeme hovoriť?

Je ich nespočetne veľa. Od nastolenia rôznych filozofických otázok až po destiláciu alkoholu. Islamská kultúra prispela k zachovaniu antickej vzdelanosti v období, keď v Európe upadla do zabudnutia a práve jej môžeme vďačiť aj za vznik modelu univerzitného štúdia, ktorý sa neskôr ujal v stredovekej kresťanskej Európe. Bez stredovekých univerzít by sme nemohli hovoriť o neskoršom európskom pokroku.

Nevedeli by sme si dnes ani predstaviť fungovanie bez tzv. arabských číslic. Ako a kedy sa k nám do Európy dostali?

To, čo nazývame arabskými číslicami, sami Arabi nazývajú indickými číslicami. Presnejšie povedané, číselný systém, používaný v arabských a moslimských krajinách, pochádza z Indie. Tento systém Európa s miernou úpravou prevzala pod názvom arabské číslice. Nami používané arabské číslice Arabi spätne prevzali z Európy, no používajú aj vlastné, indické. Systém indických číslic Arabi zaviedli niekedy v druhom storočí moslimského letopočtu, dovtedy používali na zápis číslic písmená svojej abecedy, podobne ako latinské číslice. Najznámejšími matematickými traktátmi sa v tej dobe preslávili Al-Kindí zo starého arabského rodu a Peržan Al-Chwárizmí. Z polatinčenej podoby Al-Chwárizmího mena vzniklo latinské pomenovanie algoritmus, z názvu jeho knihy Kitáb al-džabr zas algebra.

Kto „arabské číslice“ spopularizoval u nás?

Systém arabských číslic bol pre matematické operácie vhodnejší, ako systém číslic latinských, čo si všimol už koncom 10. storočia  Gerbert z Aurillacu, neskorší pápež Silvester II. Začiatkom 13. storočia taliansky matematik Leonardo Bonacci (známy aj ako Fibonacci) z Pisy v spise Liber Abaci opísal a spopularizoval systém arabských číslic. Pochádzal z obchodníckej rodiny, ktorá obchodovala so severnou Afrikou, sám študoval v meste Bidžája v dnešnom Alžírsku. Spoznal výhody Arabmi používaného systému pre účtovníctvo, výpočet úrokov, prevod mier a váh. V nasledujúcich storočiach tento systém v Európe fungoval popri systéme latinských číslic, až sa presadil - niekde skôr (v Taliansku 13.-14.storočie), niekde neskôr (v Rusku 18. storočie)  úplne.

Ktoré z moslimských osobností vedy alebo techniky najviac ovplyvnili svoju  dobu a boli hybnou silou pokroku aj u nás?

To je zložitá otázka. Niektoré osobnosti ovplyvnili svojím poznaním danú dobu, ale dnes poznajú ich prácu iba historici. Takým bol napríklad Hadžádž ibn Júsuf (661-714). Vlastne to nebol vedec, pôvodne to bol učiteľ náboženstva, neskôr krutý správca provincie, preslávený hlavne neľútostným potlačením protiumajovského povstania. No bol aj schopným administrátorom, pripisuje sa mu napríklad reforma arabského písma a to zavedenie diakritiky. Bez tejto reformy by sa arabčina asi nestala jazykom kultúry a vedy. Známejším je pre nás možno Ibn al-Hajtham (965 - 1040), latinsky Alhazen. Bol to filozof, matematik a astronóm, ktorý sa preslávil prácami o optike, prepojil totiž geometriu s algebrou. Stredoveku ho nazývali aj druhým Ptolemaiom, podľa antického vedca Klaudia Ptolemaia.

Alhazen
Zobraziť galériu (6)
Alhazen  (Zdroj: Profimedia)

Slovenské učebnice dejepisu spomínajú najmä učenca Avicena. Čím sa preslávil?

Perzský učenec Ibn Síná (980-1037) bol asi najznámejším islamským mysliteľom stredoveku. Kresťanský svet ho pozná v latinizovanej podobe jeho mena ako Avicenu. Preslávilo ho predovšetkým lekárske umenie, no bol to vedec so širokým záberom záujmov. Venoval sa aj filozofii, teológii, fyzike, psychológii, astronómii, chémii a dokonca aj poézii. Jeho vedecká práca je obsiahnutá v 450 spisoch, najznámejšie sú práce z medicíny, ako Kniha liečenia a Kánon medicíny.

ROZHOVOR Slovenský orientalista o
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: Profimedia)

Moslimskí učenci vraj majú prvenstvá aj v astronómii. Mohli ovplyvniť uvažovanie našich učencov o vesmíre ?

Ešte v 17. storočí sa európski učenci preli o to, či je Zem stredom vesmíru. Astronóm a matematik Galileo Galilei sa vo svojich spisoch zastával Koperníkovej teórie heliocentrizmu, pričom cirkev stála na strane geocentrizmu. V arabskom a islamskom svete tiež prevládala teória geocentrizmu, no o heliocentrizme už v 13. storočí premýšľal perzský matematik a astronóm Šírází. Teoretické výpočty a astronomické pozorovania islamských vedcov mohli prispieť ku Kopernikovmu bádaniu, ale samotná teória je jeho dielom.

V každom náboženstve nájdeme prvky krutosti, ale aj humanity a túžbu po harmónii. Koľkí moslimskí mierotvorcovia sú medzi držiteľmi Nobelovej ceny?

Z držiteľov Nobelovej ceny mieru boli, či sú moslimami egyptský prezident Anwar Sadat, palestínsky líder Jásir Arafát, iránska ľudskoprávna aktivistka Širín Ibádiová, egyptský diplomat Muhammad al-Baradáí, bangladéšsky ekonóm Muhammad Junus, jemenská ľudskoprávna aktivistka Tawakul Karmánová a pakistanská aktivistka za právo na vzdelanie Malála Júsafzájová.

Orient poznáme aj po chuti. Každé ráno totiž pijeme kávu. Ako sa k nám dostala?

Legenda hovorí, že na účinky divoko rastúcej kávy prišiel neznámy pastier v etiópskej provincii Kaffa, odkiaľ má pochádzať aj názov tohto nápoja. Iná legenda kladie tento objav do Jemenu. Práve z Jemenu máme prvé historické správy o pestovaní tejto rastliny. V prvej polovici 16. storočia sa užívanie kávy rozšírilo v Osmanskej ríši, odkiaľ ju talianski obchodníci doviezli do Európy. Podľa jednej legendy otvoril prvú kaviareň v strednej Európe istý arménsky obchodník vo Viedni, keď mu kávu „zanechali“ turecké vojská po neúspešnom obliehaní mesta.

ROZHOVOR Slovenský orientalista o
Zobraziť galériu (6)

Sprevádza pitie kávy u Arabov nejaký rituál?

Samozrejme, ale arabský rituál pitia kávy (ustavičné dolievanie, kým hosť kladie šálku dnom dole) sa trochu preceňuje, nie je to tak všade. Hlavným rozdielom je najmä jej samotná príprava. V moslimských krajinách je najrozšírenejšou tzv. turecká káva, je však odlišná od toho, čo poznáme pod týmto názvom u nás. Opražené kávové bôby sa melú spolu s rôznymi prísadami, najčastejšie s kardamonom. Káva sa následne rozmieša vo vode (spolu s cukrom, ak chcú sladkú) a na slabom plameni následne privedie do varu.

Kráľovská európska hra šach vraj pochádza z Perzie. Je to tak?

Šach pochádza z Indie. Starobylá stolová hra zvaná čaturanga bola neskôr v Perzii upravená a pod perzským názvom šatrandž ju Arabi rozšírili až do Andalúzie, odkiaľ sa pravdepodobne dostala do kresťanských oblastí Európy. Do dnešnej podoby však bola upravená až v Európe.

Hovorí sa, že ako prví používali mydlo v tej dnešnej podobe moslimovia. Okrem neho do našej kultúry vniesli aj používanie šampónov. Prijali tieto prostriedky Európania s nadšením?

Mydlo, teda prípravky na umývanie a čistenie, sa používali už v staroveku. Mydlo v dnešnej podobe poznali už antickí Gréci a Rimania, okrem umývania ho používali aj na výrobu liečidla. Arabi prevzali ich poznatky až neskôr (arabské pomenovanie mydla – sábún – pochádza z latinského sapo), no môžeme im pripísať zdokonalenie výroby mydla pridávaním hydroxidu sodného a rôznych farbiacich a aromatických látok. Mesto Halab (Allepo) v dnešnej Sýrii sa môže pýšiť mnohými výrobňami s viac ako tisícročnou tradíciou výroby tradičného mydla z olivového a vavrínového oleja, známeho na celom Blízkom východe. Počas križiackych výprav mnoho európskych rytierov prevzalo orientálne výdobytky a priniesli si ich so sebou domov. Na druhej strane, v Andalúzii bolo po vyhnaní moslimov používanie mydla pre inkvizíciu často dôvodom k podozreniu z tajného vyznávania islamu. Jednoznačne pozitívne účinky mydla však napomohli jeho rozšíreniu po Európe. Aj vďaka náboženskému príkazu rituálneho umývania pred modlitbou boli v hygiene moslimovia pred Európanmi v predstihu až do novoveku. Používanie šampónov sa rozšírilo do Európy z Indie. Presnejšie povedané, slovo šampón priniesol do Európy indický moslim, ktorý si v Británii otvoril orientálne kúpele. Dnešné šampóny však so starobylými indickými rastlinnými prípravkami na umývanie vlasov nemajú veľa spoločného.   

ROZHOVOR Slovenský orientalista o
Zobraziť galériu (6)

Islamskej kultúre sa pripisuje aj očkovanie. Kedy a kde bol tento postup zavedený prvýkrát?

Očkovanie ako také pravdepodobne vzniklo v Číne. No mnoho starobylých, ale aj primitívnych kultúr v Ázii a v Afrike poznalo metódu zvyšovania imunity proti nákazlivým chorobám infikovaním malým množstvom škodlivých látok. V osemnástom storočí, keď sa moderné očkovanie začalo používať v Európe, bola známa táto tradičná metóda napr. aj v Turecku, čo možno spôsobilo, že sa očkovanie pokladá za výdobytok moslimskej vedy.   

Nástroje, ktoré dnes využíva moderná chirurgia, boli už v 10. storočí vynájdené moslimským lekárom. Okrem toho tamojší vedci popísali krvný obeh 300 rokov pred Wiliamom Harveyom. Ako modernizovali medicínu?

Prínos arabských a islamských stredovekých učencov a lekárov k rozvoju medicíny spočíval v tom, že poznatky a metódy užívané v troch kultúrnych oblastiach, helenistickej, perzskej a indickej, dokázali spojiť a následne ďalej rozvíjať. Samozrejme, netýka sa to iba medicíny. V mnohých iných oblastiach bol arabsko-islamský stredoveký vedecký pokrok založený na preberaní starých vzorov, syntéze rôznych modelov do jedného celku a jeho následnom rozvíjaní.

Ktoré liečebné postupy využívali oveľa skôr, ako my?

Už spomenuté chirurgické zákroky, napr. liečbu šedého zákalu v oftalmológii. Ako samostatný odbor prakticky založili farmakológiu. Taktiež môžeme hovoriť o akýchsi základoch psychológie. O celkovom predstihu arabsko-islamskej medicíny si môžeme urobiť predstavu podľa diel slávneho lekára Al-Rázího (865-925). Latinský preklad jeho lekárskej encyklopédie (Liber Almansoris) vyšiel v Európe tlačou ešte na konci 15. storočia a jeho kniha o osýpkach a kiahňach o storočie neskôr, 640 rokov po jeho smrti.

V ktorom období prežívali moslimské krajiny najväčší kultúrny rozmach a čo bolo príčinou ich neskoršej kultúrnej stagnácie?

Najväčší kultúrny rozmach dosiahla Arabská ríša (islamský kalifát) v 8.-13. storočí nášho letopočtu a toto obdobie môžeme nazvať islamským zlatým vekom. Postupný úpadok či stagnácia sa pripisuje niekoľkým faktorom. Hlavnú úlohu hral zrejme úpadok najvyspelejších oblastí ríše, Iraku a Andalúzie. Oblasť dnešného Iraku, vtedajšieho centra kalifátu, sa prakticky už nespamätala z mongolského vpádu a dobytia Bagdadu v roku 1258 a Andalúzia bola v dôsledku kresťanskej reconquisty pre islam stratená. No nemôžeme generalizovať, lebo úpadok arabských oblastí neznamenal úpadok celého islamského sveta. Osmanská ríša prekvitala aj v 15.-17. storočí, podobne, ako v 16.-18. storočí perzská ríša Safíjovcov, či ríša Veľkých Mughalov v Indii. 

Aké kultúrne výdobytky pochádzajú priamo z oblastí, z ktorých prichádzajú utečenci (Sýria, Afganistan, Irak)? Aké ríše si tieto prastaré regióny pamätajú a ktoré svetoznáme kultúrne pamiatky by sme v týchto krajinách mohli nájsť?

V podstate ide o skoro všetky veľké ríše staroveku - babylonskú, asýrsku, či perzskú. Do Sýrie zasahovala aj egyptská, macedónska, rímska sféra. V išlo o stredoveku byzantskú, arabskú, mongolskú, osmanskú, až po britské impérium v novoveku. Pamiatok je v Sýrii aj Iraku bezpočetne, ťažko ich vymenovať, veď Sýria aj Irak boli od staroveku kultúrnymi centrami. Sýriu môžeme pokladať za územie, kde pred desaťtisíc rokmi vzniklo prvé poľnohospodárstvo, čiže spôsob obživy, na ktorom dodnes závisí celé ľudstvo.

ROZHOVOR Slovenský orientalista o
Zobraziť galériu (6)
 (Zdroj: thinkstock)

 

Viac o téme: KultúraIslamOrientalistaJaroslav Drobný
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu