BERLÍN - Kde bolo tam bolo, nebolo len v rozprávke! Príbeh o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch vďaka bratom Grimmovcom pozná každý z nás, no málokto z nás sa odvážil niekedy uvažovať, že by táto rozprávka mohla byť inšpirovaná skutočnými udalosťami!
Prvýkrát ľudia čítali príbeh o Snehulienke a siedmich trpaslíkoch v roku 1918, keď vyšiel ako súčasť zbierky rozprávok bratov Grimmovcov. Tí knihu zostavili na základe ľudových príbehov, ktoré kolovali Európou. Odborníci predpokladajú, že Snehulienku poznali už ľudia v stredoveku, ako aj mnohé ďalšie rozprávky z pera Grimmovcov. Historický výskum však naznačil, že Snehulienka nemusela byť celkom fiktívnou postavou, uviedol portál Ancient-origins.net.
VIDEO Stáročná legenda hovorila pravdu: Pod mestom objavili labyrint tajných chodieb
Dej rozprávky zachytáva osud krásnej dievčiny, na ktorú macocha žiarlila a tak poľovníkovi prikázala, aby ju vzal do lesa a tam zabil. Muž s ňou však mal zľutovanie a daroval jej život. Snehulienka v lese v osamotení od únavy a vyčerpania upadla do hlbokého spánku a keď sa prebrala, obklopovalo ju sedem trpaslíkov, s ktorými dlho spolunažívala, až kým sa ju macocha nepokúsila znova zabiť pomocou otráveného jablka, keď zistila, že žije. Po otrave sa dievčina ocitla v bezvedomí a trpaslíci ju uložili do sklenenej rakvy, až kým ju z večného spánku nezachránil spanilý princ.
Grófka Margarete von Waldeck
V roku 1994 nemecký historik Eckhard Sander spochybnil presvedčenie, že príbeh o Snehulienke je iba rozprávka. Vyhlásil, že objavil osobu, ktorá mohla Grimmovcov inšpirovať k napísaniu príbehu. Išlo o nemeckú grófku Margarete von Waldeck, ktorá sa narodila v roku 1533. Keď Margarete dovŕšila 16 rokov, nevlastná matka Katharina z Hatzfeldu ju prinútila vzdialiť sa do Wildungen v Bruseli. Tam sa zamilovala do princa Filipa II., ktorý sa mal v budúcnosti stať kráľom Španielska.
Osudové slová známeho lovca Lochnesskej príšery (52): Po 24 rokoch už poznám pravdu
Otec Margarete i nevlastná matka však nesúhlasili s týmto vzťahom, pretože to bolo politicky nepohodlné a dievčina vo veku 21 rokov záhadne zomrela, pravdepodobne na otravu. Stopy vraždy viedli až k španielskemu kráľovi. Kde sa však stratilo sedem trpaslíkov?
Margaretin otec vlastnil medené bane, v ktorých boli nútené pracovať aj deti. Zlé podmienky spôsobili, že mnohé z nich zomreli už vo veľmi mladom veku a ak prežili, stávalo sa, že mali zdeformované končatiny alebo boli vplyvom podvýživy a driny len slabého vzrastu. Čo sa týka otráveného jablka, Sander verí, že tento symbol vychádza z udalosti v nemeckej histórii, v ktorej bol muž zatknutý za to, že dal zjesť otrávené jablká deťom, o ktorých si myslel, že mu chodili kradnúť ovocie.
Maria Sophia von Erthal
Nie každý však so Sanderovým vysvetlením súhlasí. Podľa bavorských výskumníkov je postava Snehulienky inšpirovaná životom Marie Sophie von Erthal, ktorá sa v roku 1729 narodila v Lohr am Main. Bola dcérou princa Philippa Christopha von Erthal a barónky z Bettendorff. Po smrti manželky sa princ oženil s barónkou Claudiou Elisabeth Maria von Venningen. Problémom však boli nevlastné deti. V zámku, kde žili, mali aj „hovoriace zrkadlo“- išlo o akúsi akustickú hračku vyrobenú v roku 1720.
Trpaslíci v príbehu o Snehulienke by mohli byť spojení s baníckym mestom Bieber, ktoré sa nachádza neďaleko Lohr oddelené pohorím. Najmenšie tunely v horách boli prístupné iba pre veľmi nízkych baníkov. Ďalším dôkazom má byť podľa bavorských historikov sklenená rakva, do ktorej Snehulienku uložili. Región Lohr totiž preslávili sklárne. Otrávené jablko by mohlo odkazovať na rastlinný jed, ktorý sa hojne vyskytuje v tamojšej prírode. Či už uveríte prvému alebo druhému historickému pôvodu rozprávky, je na vás. Isté však je, že každý autor čerpá inšpiráciu či hľadá svoju múzu v reálnom živote.
