BINGHAMTON - Výskum dva milióny rokov starých ľudských fosílií priniesol posun v chápaní zmyslových schopností našich vzdialených príbuzných. Ukázalo sa, že sluch našich predkov bol až do určitého obdobia veľmi podobný šimpanzom, kým nenastal dôležitý evolučný zlom.
Vedci z Binghamtonskej univerzity skúmali dva milióny rokov staré ľudské fosílie z oblasti Sterkfontein a Swartkrans v Južnej Afrike a vytvorili virtuálnu rekonštrukciu sluchovodov našich predchodcov. Išlo o lebku druhu Paranthropus robustus, ktorý sa veľmi podobá na druh Australopithecus africanus. Oba žili zhruba v rovnakom období a ich sluchové schopnosti sa podobali šimpanzím.
Prví ľudia sa však od primátov líšili v tom, že dochádzali zachytiť zvukové frekvencie širšieho rozsahu ako napríklad šimpanzy. Rozsah 1.0-6.0 kHz zahŕňa aj zvuky vznikajúce počas hovoreného prejavu, na ktoré šimpanzy a iné primáty nemajú vyvinutú dostatočnú citlivosť.
Prvýkrát sme dokázali počuť ako ľudia
Vedcom sa pomocou virtuálnych modelov a porovnávania jednotlivých druhov podarilo zistiť, kedy sa evolučne prvýkrát u objavila schopnosť „ľudsky“ počuť. Keď výskumníci skúmali skoršie fosílie jedincov z oblasti Sima de los Huesos v severnom Španielsku, približne 430-tisíc rokov staré ostatky predchodcov neandertálcov, zistili, že ich sluchové schopnosti boli takmer totožné s dnešnými ľuďmi.
Citlivejší sluch znamenal podľa vedcov konkurenčnú výhodu. Paranthropus robustus žil v savane, kde bola komunikácia na krátke vzdialenosti v otvorenom prostredí výhodná. Netreba však robiť predčasné závery o tom, že by bol tento druh schopný reči, upozorňujú experti. Pravdepodobne išlo skôr o nejakú formu vokálnej komunikácie, pretože hominidi spred 2 miliónov rokov nemali mozgovú kapacitu na používanie jazyka so symbolickým obsahom, informoval portál Sciencedaily.com.
