NIMNICA - Emka sa rodičom narodila ako celkom zdravé a krásne dieťatko, kým sa jej životná cesta nezačala uberať úplne iným smerom. Jej zdravotný stav sa jedného dňa nepochopiteľne a prudko zhoršil a podozrenie starých rodičov padlo na najbližších.
Keď Emku museli jedného dňa náhle hospitalizovať v nemocnici, starým rodičom nechcela mama ani otec povedať pravdu. „Zo strany rodičov sme boli ubezpečovaní, že ide len o bežné ochorenie, možno nejakú virózu. O to nepochopiteľnejšie bolo pre nás uznesenie lekára, ktorý po dôkladnom vyšetrení diagnostikoval Emke hydrocefalus s epilepsiou a poškodenie očného nervu vyvolané masívnym krvácaním do mozgu. Zhrození sme počúvali, ako lekár hovorí o tom, že tento stav jej spôsobil nejaký silný úder, náraz, či otras. Lekár dokonca vyjadril podozrenie zo zanedbania starostlivosti zo strany rodičov a nemocnica na nich podala trestné oznámenie,“ opisuje hrozné chvíle Emkina stará mama.
Situácia sa starým rodičom veľmi ťažko opisuje. „Ako rodič človek nechcel a nemohol pochopiť, že sa jeho dieťa dopustilo niečoho na tom malom nevinnom batôžku. Bolesť v srdci bola pri tom pomyslení rovnako silná, ako pri pohľade na Emku, bojujúcu o svoj život, ktorý vlastne ani poriadne nezačala,“ smutne priznáva pani Mikulová. Na ešte väčšie prekvapenie starých rodičov stratili o Emku záujem jej vlastní rodičia!
„Keď sa Emkin stav stabilizoval, rodičia boli vystavení trestnému stíhaniu, a tak sme sa nečakane, no v pevnom rozhodnutí, ocitli v úlohe opatrovateľov. Nezniesli sme myšlienku, že by malá Emka bola umiestnená v niektorom z dojčenských ústavov, keď sme tu ešte my, jej starí rodičia,“ rozhodli sa obetavo napriek komplikáciám, ktoré im to prinieslo.
Ďalší šok
Keď sa už so situáciou vyrovnali, prišiel ďalší šok. „Lekári konštatovali trvalé následky nevhodného zaobchádzania a krvácania do mozgu. Už dávno mala bľabotať, bežkať, učiť sa chodiť, no žiaľbohu, o tomto všetkom môžeme zatiaľ len snívať. Namiesto džavotajúceho a vysmiateho bábätka nám v postieľke ležalo jej takmer nehybné telíčko, ktoré len chabo vnímalo, čo sa deje okolo,“ opisuje ťažké momenty stará mama, ktorá sa musela chtiac-nechtiac zmieriť s tým, že jej vnučka bude postihnutá.
„Týmto sa pre nás začal nekonečný kolotoč vyšetrení, cvičení, procedúr a terapií, ktorý sme museli zvládať popri svojich každodenných pracovných povinnostiach. Samozrejme, že aj ostatné deti nemohli byť ukrátené, a preto sme museli lásku rovnomerne rozdeliť aj medzi ne,“ dodáva.
Pri pravidelnom cvičení Vojtovej metódy sa spočiatku starej mame tlačili do očí slzy, ale bola to jediná cesta, ako zlepšiť vnučkin stav. Napokon prišli prvé úspechy a pokroky. Emka začala viac vnímať svet a hýbať sa. „Nedá sa slovami opísať, čo pre nás znamenala banalita, keď si začala kopkať nožičkami. Ešte viac nás to povzbudilo, zomklo a boli sme rozhodnutí neprestať a pokračovať v dobrej viere, že sa nám raz podarí postaviť sa na nožičky a prejsť aspoň zopár krôčikov,“ nádeja sa pani Mikulová.
Potom prišiel ďalší dôvod na radosť. Starým rodičom schválili rehabilitačný pobyt v Dunajskej Lužnej a Emka urobila ďalšie pokroky. Žiaľ, aj radosť si niekedy pýta svoju daň. Nie všetky poplatky hradí zdravotná poisťovňa a hlbší zásah do rodinného rozpočtu starých rodičov veľmi vyčerpal. Navyše, ich ďalšou nádejou je intenzívny rehabilitačný pobyt v súkromnom centre, ktorý presahuje ich finančné možnosti. Pre Emku sú však odhodlaní urobiť maximum.
„Stále veríme, že keď sa dobrí ľudia spoja, dokážu veľké veci. Preto sme sa rozhodli touto cestou požiadať všetkých, ktorí chcú a môžu pomôcť, aby tak urobili. Radi by sme vyzbierali dosatok finančných prostriedkov, či už vo forme dobrovoľných príspevkov, alebo darovaním 2 % z dane, aby sme mohli Emke zabezpečiť špeciálne zdravotné pomôcky a absolvovať čo najviac procedúr a vyšetrení. Vopred všetkým z Vás, ktorí nájdete pochopenie pre našu situáciu a rozhodnete sa nám pomôcť, z úprimného srdca a ďakujeme,“ zakončila svoju prosbu stará mama maličkej Emky, ktorej ešte nezhaslo svetielko nádeje na zlepšenie zdravotného stavu.
Emke môžete finančne alebo akokoľvek inak pomôcť prostredníctvom nižšie uvedených kontaktných údajov:
Renáta Mikulová/Marián Mikula
Telefón: +421905 892 464
E-mail: remar.pu@centrum.sk
Číslo účtu: 5070488059/0900 Slovenská sporiteľňa
IBAN: SK9309000000005070488059
Účet pre Emku do liečebne RENONA: 5061378376/0900
IBAN: SK 8909000000005061378376
Variabilný symbol: 120 57
Ste v ťažkej životnej situácii a svojmu dieťatku nedokážete poskytnúť pomoc, akú potrebuje? Poznáte rodičov, ktorí majú podobné problémy? Zašlite nám vaše či príbehy vašich známych aj s fotografiami na potrebujupomoc@topky.sk.
