BRATISLAVA - Za lekárskym ošetrením do inej krajiny EÚ by boli ochotné vycestovať až dve pätiny (43 percent) Slovákov.
Urobili by tak hlavne kvôli ošetreniu, ktoré u nás nie je dostupné (68 percent), prípadne kvôli kvalitnejšiemu ošetreniu (61 percent) alebo vyšetreniu u renomovaného špecialistu (40 percent). Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer o zdravotnej starostlivosti, ktorý na Slovensku zrealizovala agentúra TNS Slovakia na vzorke 1038 respondentov. Do prieskumu sa v 28 krajinách EÚ zapojilo celkovo 27.868 opýtaných.
Z výsledkov je ďalej zrejmé, že u ôsmich percent Slovákov závisí ochota vycestovať za zdravotnou starostlivosťou do zahraničia od krajiny EÚ a u 11 percent zase od typu lekárskeho ošetrenia. Tendenciu cestovať za lekárskym vyšetrením do zahraničia majú skôr obyvatelia menších krajín, ako napríklad Malta (78 percent), Holandsko (67 percent), Cyprus (66 percent), Dánsko a Luxembursko (obe krajiny po 22 percent).
Napriek ochote Slovákov vycestovať za ošetrením do zahraničia z prieskumu vyplynulo, že lekárske ošetrenie v inej krajine EÚ absolvovalo za ostatných 12 mesiacov iba päť percent obyvateľov Slovenska. Najviac do zahraničia za lekárskym ošetrením cestujú Luxemburčania (16 percent), Taliani (12 percent) a Maďari (10 percent). Naopak, najmenej Bulhari (jedno percento), Nemci, Gréci, Estónci a Briti (všetky národy po dve percentá).
O tom, že máme nárok na lekárske ošetrenie v ktorejkoľvek krajine EÚ, ako aj na preplatenie nákladov spojených s týmto ošetrením zdravotnou poisťovňou, vedia takmer dve tretiny (63 percent) obyvateľov Slovenska. Ale len tretina (36 percent) si myslí, že je ohľadom nároku na preplatenie nákladov dobre informovaná. A napríklad o tom, že recept predpísaný svojím lekárom môžeme použiť v ktorejkoľvek krajine EÚ, vie len tretina (34 percent) ľudí.
V každom členskom štáte EÚ je vytvorené národné kontaktné miesto, ktoré poskytuje informácie o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. O jeho existencii vie len pätina (20 percent) ľudí na Slovensku. Keby sme však hľadali informácie o zdravotnej starostlivosti v inej krajine EÚ, tak by sme sa v prvom rade obrátili na svoju zdravotnú poisťovňu (60 percent). Tretina Slovákov by sa informovala aj u svojho všeobecného lekára alebo lekára špecialistu (31 percent), na internete (30 percent) alebo by sa spýtali svojich priateľov a rodiny (28 percent).
V tejto súvislosti by viac ako polovicu ľudí (53 percent) zaujímala výška preplatenej sumy. Slovákov by zaujímali aj práva na zdravotnú starostlivosť v iných krajinách EÚ vo všeobecnosti (35 percent), informácie o čakacích dobách na ošetrenie (29 percent) alebo informácie o samotných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (28 percent).
V roku 2011 prijali Európsky parlament a Európska rada smernicu o právach pacientov uplatniť si zdravotnú starostlivosť v ktorejkoľvek krajine EÚ. Cieľom tejto smernice bolo určiť jasné pravidlá a poskytnúť pacientom spoľahlivé informácie o prístupe a o preplatení nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inej krajine únie tak, aby sa splnili očakávania pacientov na najvyššej úrovni.
Táto smernica vstúpila do platnosti 25. októbra 2013 vo všetkých členských štátoch EÚ. "Právo vycestovať za lekárskym ošetrením do ktorejkoľvek krajiny EÚ je pre občanov veľkým prínosom. Slovenským pacientom otvára dvere k väčšej informovanosti, konzultáciám so širším okruhom odborníkov, ako aj iným spôsobom liečby, ktoré napríklad v domovskej krajine nie sú dostupné," uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Cieľom prieskumu Európskej komisie tak bolo posúdenie situácie ohľadom vnímania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti po zavedení smernice.
