WASHINGTON - Vedci sa už dlho snažia pochopiť, čo bolo príčinou vyhynutia bylinožravých dinosaurov, ktorým sa na Zemi dlho darilo. Keď však podrobne preskúmali ich fosílie, dostali odpoveď, ktorá ich nepotešila. Podobný osud pravdepodobne čaká aj ľudstvo, varujú odborníci.
Pred 200 miliónmi rokov sa dinosaury dostali do bezútešnej situácie. Krajina bola čoraz vyprahnutejšia a v ovzduší teplokrvné tvory dusila vysoká koncentrácia CO2. Práve táto zlúčenina môže byť odpoveďou na záhadu ich vyhynutia. Dinosaury prinútila príliš vysoká koncentrácia CO2 (štyri až šesťkrát vyššia ako dnes), aby sa vzdialili od rovníkových oblastí. Tropické podnebie sa natoľko zmenilo, že veľké živočíchy boli nútené čeliť obrovskému suchu, pri ktorom vznikali ničivé požiare.
Argentínski vedci našli kosti najväčšieho dinosaura: Jeho rozmery vás prekvapia!
Podobný osud čaká aj nás
Časté požiare a sucho vyhubili veľkú časť vegetácie a bylinožravé dinosaury boli vystavené hladovaniu. „Vznikli podobné podmienky, aké dnes nájdeme vo vyprahnutých západných častiach Spojených štátov,“ opísala doktorka Jessica Whiteside z Southamptonskej univerzity a doktor Randall Irmis z Prírodovedeckého múzea v Utahu doplnil, že „ak budeme pokračovať v našom zabehnutom kurze, k podobným podmienkam môžeme dospieť aj my,“ upozornil vedec na ohrozenie ekosystémov v vplyvom globálneho otepľovania. „Kolísavé a drsné podnebie spolu s rozsiahlymi požiarmi spôsobilo, že mohli prežiť len malé dvojnohé mäsožravé dinosaury,“ dodala Jessica Whiteside.
Vedci vychádzali z analýzy prehistorických skamenených kostí nájdených v Novom Mexiku, ktoré odpočívali 205 až 215 miliónov rokov na dne riek a potokov. Z fosílií boli odborníci schopní odhaliť zmeny ekosystémov, ako aj atmosférickú hladinu oxidu uhličitého a zloženie potravy veľjašterov. Dinosaury z toho obdobia podľa nich predstavujú len 15 percent nájdených živočíšnych fosílií a ich vyhynutie majú s najväčšou pravdepodobnosťou na svedomí klimatické zmeny.