MOSKVA - Ruská štátna televízia Rossija 1 odvysielala tento mesiac dokumentárny film o "odtajnených stránkach" dejín vojenského paktu Sovietskeho zväzu a jeho satelitov, Varšavskej zmluvy. Tá podľa snímky bola obranným spojenectvom, brániacim sovietskych spojencov pred "agresívnou" Severoatlantickou alianciou. V tomto duchu televízia obhajovala aj sovietsku inváziu do Československa v auguste 1968, ktorá podľa stanice predstavovala "skutočne vážnu skúšku zjednotených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy".
"Strieľali po nás zhora z guľometov," tvrdí v snímke pred budovou Národného múzea v Prahe bývalý komunistický poslanec ruskej Štátnej dumy Jurij Sinelščikov, ktorý sa invázie zúčastnil ako čatár spojovacieho práporu. Jeho spomienky na "paľbu z ručných guľometov a automatických zbraní po sovietskych vojakoch v zhora otvorených transportéroch" a "horiace tanky" sú prestrihané so sovietskym propagandistickým filmom z roku 1969 "Československo, rok skúšok", v ktorom v pražských uliciach hynú potomkovia osloboditeľov z mája 1945.
Zodpovednosť za "udalosti roku 1968" film kladie na pražskú opozíciu a jej "údernú silu", Klub 231, združujúci podľa Sinelščikova odsúdených esesákov, fašistov a kolaborantov. Podľa snímky nešlo o žiadnych opozičníkov, ale skôr o "žoldnierov".
"NATO sa chystalo vtrhnúť do Československa, do Prahy. Boli tam už pripravené jednotky," tvrdí v snímke posledný náčelník štábu síl Varšavskej zmluvy Vladimir Lobov z rokov 1989-90, ktorý sa invázie v roku 1968 zúčastnil ako kapitán. Jeho tankisti podľa filmu obsadili pražské mosty, ministerstvo vnútra, generálny štáb a ďalšie kľúčové pozície.
Tieto akcie vysvetľuje v snímke ruský "výskumník dejín Varšavskej zmluvy" Vladimir Bruz ako dôsledok "socialistického internacionalizmu", ktorý stanovoval "povinnosť poskytnúť priateľovi pomoc a podporu v prípade ohrozenia socialistických výdobytkov". A podľa ruskej televízie "je nesporným faktom, že sa v Prahe chystal ozbrojený prevrat".
Podobné sú aj tvrdenia prevzaté zo sovietskych filmov "Československo, rok skúšok" a "Odpor nepriateľom socializmu": hranice so západným Nemeckom boli dokorán, v Československu bolo 368.000 západných Nemcov, v Prahe a ďalších mestách sa našli tajné sklady zbraní, "s ktorých pomocou chceli nepriatelia československého ľudu vytvoriť situáciu beztrestného teroru a doviesť veci k ozbrojeným zrážkam a krviprelievaniu ".
"Podľa svedectva očitých svedkov sa všetky akcie proti vstupujúcim vojskám odohrávali len v centre Prahy. Na jej okraji a na vidieku obyvateľstvo vyjadrovalo podporu akciám Varšavskej zmluvy," uviedla televízia. A Lobov zaspomínal na české pivo a následné bratanie sa, na ktoré v živote nezabudne.
"Situácia vzniknutá v Prahe v roku 1968 ohrozovala celý blok socialistických krajín, a preto konali spoločne - s výnimkou Albánska," uzavrela Rossija 1 kapitolu "pražskej krízy". Bez toho, aby sa zmienila napríklad o odpore rumunského vodcu Nicolae Ceausescu voči invázii.
Rusko sa pravidelne ohradzuje proti "prepisovaniu dejín", tým ale myslí predovšetkým spochybňovanie vlastnej interpretácie dejín a predovšetkým sovietskych zásluh o víťazstvo nad nacistickým Nemeckom.
Niekdajší ruský prezident Boris Jeľcin počas návštevy Prahy v roku 1993 augustovú inváziu do Československa odsúdil ako neprípustnú. Dodal ale, že demokratické Rusko nenesie v tejto veci žiadnu zodpovednosť, pretože vina padá na bývalé vedenie Sovietskeho zväzu.
Jeľcinov nástupca Vladimir Putin v Prahe 2006 uznal morálnu zodpovednosť Ruska za vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. "Nenesieme žiadnu právnu zodpovednosť, ale mravná zodpovednosť tu je," povedal vtedy Putin na tlačovej konferencii.
Naproti tomu bývalý najvyšší predstaviteľ ZSSR Michail Gorbačov sa o auguste 1968 počas návštevy Prahy v roku 1987 nezmienil, hoci to mnohí očakávali. Neskôr vyhlásil, že ho to mrzelo, ale že politické okolnosti to vtedy ešte nedovoľovali.