HABURA – Keď cez východoslovenskú dedinku Habura prechádzal za Slovenského štátu prezident Tiso, školská mládež ho mala vítať s kvietkami. Lenže v Habure bola silná organizácia komunistického odboja a tí nakúpili cukríky, ktoré im boli vzácne a za dedinou v lese zorganizovali detské hry. Na ulici v dedine zostalo jediné dieťa, syn miestneho obchodníka.
Povstalecké partizánske hnutie tvorilo veľa obyvateľov Slovenska, vrátane mládeže. Medzi nimi bola aj Anna Bergerová, rodáčka z Habury. „Do boja proti fašizmu sa zapojila celá moja rodina. Mama bola predvojnová členka komunistickej strany, mala som jednu sestru a dvoch bratov. Jeden z nich bol ilegálny pracovník a v 39-tom roku ho odsúdili na trest smrti. Konca vojny sa teda nedožil, bol umučený a skonal pár dní pred oslobodením,“ spomína bývala partizánka.
Slovenský partizán, ktorý vstúpil do Červenej armády: Pri srdci som nosil kus železa na FOTO!
„Ja, moja mama aj so sestrou sme išli k partizánom Čapajevovcom. Po prechode frontu nás posielali do Poľska na odvšivavenie a odpočinok. Lenže moja mama vyhlásila, že do Poľska nejdeme a keďže sme blízko svojho domu, vrátime sa,“ pokračuje a v mysli si vybavuje celý rad znepokojujúcich zážitkov. „Vrátili sme sa, ale dedina už bola vypálená. Nebolo čo jesť, ľudia skladali hlavu, kde sa len dalo a každý hľadal nejakých príbuzných. Ja sesternicu Máriu, ktorá ešte nemala ani 15 rokov. Aké bolo len moje prekvapenie, keď som zistila, že napriek tomu sa zapísala do nášho zboru,“ s oživeným hlasom dodáva. Podobných mladých dievčat ako ona sa do 1. československého armádneho zboru v ZSSR hlásilo veľa, vysvetľuje. „A verte, že tu naozaj nešlo o dobrodružstvo, konali sme tak z presvedčenia a nenávisti k fašistom,“ prízvukuje žena, ktorá sa nebála chopiť zbrane.
Zaznamenal Vladimír Mikunda