BRATISLAVA - Kvalita potravín je téma, ktorá zaujíma všetkých Slovákov. Každý štvrťrok spotrebitelia očakávajú výsledky kontrol Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Či však možno hovoriť o zlepšení situácie a pozitívnych správach, to je minimálne diskutabilné.
Štátna veterinárna a potravinová správa SR vykonala v období od 1. januára do 31. marca 2015 spolu 12 244 kontrol z čoho 1400 bolo s nedostatkami na úrovni 11,43%. „V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom je to o čosi horšie, ale stále sa nedostávame na úroveň 14%, ako to bolo v roku 2012,“ hovorí Zuzana Nouzovská, generálna riaditeľka Sekcie potravinárstva a obchodu.
Mimo pracovnej doby bolo uskutočnených 356 kontrol z čoho 50,84% bolo s nedostatkami a zo 45 mimoriadnych celoslovenských kontrol malo nedostatky 95,56%, čo predstavuje mierne zlepšenie oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Pri kontrolách v obchodných reťazcoch dopadli najhoršie hypermarkety, supermarkety a malé a stredné predajne.
Mimoriadne vysoká a najvyššia porušenosť bola v obchodnom reťazci Diligentia R.C. vo výške 28,85%. Ďalej nasleduje Carrefour (25,00%), Billa (20,20%), Terno Group (20%) a Tesco (16,79%). Zlepšenie nastalo v prípade Tesca, Nitrazdroju , Metra a Terno Group, no väčšina reťazcov si oproti prvému štvrťroku pohoršila.
„Kontroly na cestách sa stále realizujú, pretože považujeme za potrebné zachytiť nekvalitné a pre spotrebiteľa nebezpečné potraviny. Napriek istému zlepšeniu sa mi však zdá, že sa znova začínajú voziť potraviny, ktoré kvalite a bezpečnosti nezodpovedajú,“ hovorí generálna riaditeľka Nouzovská. Celkovo bolo skontrolovaných 593 zásielok s počtom nezrovnalostí 72, čo je 12,14%, pričom ide o približne 3%-tné zhoršenie oproti predchádzajúcemu obdobiu. Vrátených bolo 23 zásielok, zahájených 5 správnych konaní a udelených 44 pokút v celkovej sume 2153 eur.
Medzi najčastejšie pochybenia patrí nevyhovujúca hygiena (55,55%), chýbajúce označenie (15,27%), nedodržaný teplotný režim (11,11%) a iné (13,88%). Z krajín si najviac pohoršilo Poľsko (26,21%) a Česká republika (9,61). Ďalej je to Rakúsko (7,69%), Slovensko (4,76%) a Maďarsko (4,54%). „So zreteľom na dátum spotreby a dátum minimálnej trvanlivosti bolo z celkovo vykonaných 12 244 kontrol iba 150 kontrol kde nedostatkom bol aj tovar po dátume spotreby, resp. minimálnej trvanlivosti, čo predstavuje 1,23% porušenie, na základe čoho možno konštatovať, že sa daný problém z predaja vytráca,“ tvrdí Zuzana Nouzovská.
Štátna veterinárna a potravinová správa vydala 680 blokových pokút vo výške 15 011 eur. V sledovanom období nadobudlo právoplatnosť celkovo 481 rozhodnutí v celkovej sume 1 714 120 eur a uložených bolo v rámci nich 147 opatrení. Štátna veterinárna a potravinová správa SR začala správne konanie v 288 prípadoch, ktoré nie sú ešte ukončené v celkovej sume 1 516 780 eur a začaté budú správne konania v 351 prípadoch v celkovej sume 1 608 300 eur.
V danom období bolo v zmysle zákona o vinohradníctve a vinárstve vykonaných 252 kontrol, z toho 18 vo výrobných podnikoch, 85 v maloobchodných predajniach sudových vín a 93 kontrol v maloobchodných predajniach, hlavne so zameraním na obchodné reťazce. V zariadeniach spoločného stravovania, teda v reštauráciách a pohostinstvách bolo vykonaných 34 kontrol a 22 kontrol v colných skladoch pri dovoze vín z tretích krajín.
„Výsledky, ktoré máme nie sú veľmi potešiteľné. Celková porušenosť je 30,08%, odobratých bolo 123 vzoriek,“ dodáva Zuzana Nouzovská. Vo výrobných podnikoch nebolo nájdené žiadne pochybenie a maloobchodné predajne skončili s celkovou porušenosťou 37,8%, pričom v prípade slovenských vín to bolo iba 6% a pri zahraničných až 47%. V zariadeniach spoločného stravovania vyšli slovenské vína bez pochybenia, no zahraničné vína sa dostali až na úroveň 40%.
V obchodných reťazcoch a predajných skladoch išlo najmä o nedostatky v označovaní zahraničných vín, pri ktorých neboli povinné údaje preložené do slovenského jazyka a neboli uvedené povinné údaje ako číslo výrobnej dodávky či údaj o alergénoch. Na fľašiach zahraničných vín boli zavádzajúce označenia krajiny pôvodu na pôvodnej etikete a na dolepke s iným údajom, čo môže spotrebiteľa uviesť do omylu. Najzávažnejším nedostatkom bola nečistá vôňa a chuť predávaných zahraničných vín z Maďarska od fľašovateľa označeným kódom H-0333 plnených do dvojlitrových PET fliaš.
V oblasti ovocia a zeleniny bolo vykonaných 280 kontrol s pochybenosťou 24,3%. Hodnotených bolo 1522 druhov ovocia a zeleniny, pričom nekvalita sa najviac prejavila na jablkách, ale aj na paradajkách, uhorkách alebo na paprike. „V prípade jahôd mohol mať kupujúci problém posúdiť nielen konzistenciu, ale aj chuť. S výsledkami nie sme spokojní a sankcie sú určite na mieste,“ dodáva Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Po jablkách nasledujú citrusy, klasická zelenina, ako paradajky a koreninová zelenina.
Počas Veľkej noci dopadli kontroly dobre, pričom ich bolo vykonaných 905 a z toho malo nedostatok 4,75%. Najviac nedostatkov sa vyskytlo v oblasti označovania a osobnej hygieny, a to v prípade mäsa, čokoládových figúrok a ovocia. „Okrem banánov sme ostatné ovocia, vrátane škrupinového, museli v mnohých prípadoch stiahnuť z trhu,“ dodáva Jozef Bíreš.
Zuzana Nouzovská informovala o plnení novej ohlasovacej povinnosti od 1. apríla 2015 v zmysle zákona o potravinách pre potraviny určené na prebaľovanie. Počet zásielok určených na balenie bol 3 417, čo možno považovať za vysoký počet a ŠVPS SR musí prijať efektívne opatrenia na základe analýzy rizika na zvládnutie úradnej kontroly v segmente balenia a prebaľovania.
V súvislosti s ruským embargom sa úradná kontrola zamerala na kontroly produktov živočíšneho pôvodu a ovocia a zeleniny v miestach určenia. Bolo vykonaných 2 877 kontrol s pochybenosťou 3,76%, pričom 88 % nezrovnalostí predstavovali nezrovnalosti s nahlasovaním zásielky.
Úradné kontroly podľa zákona o potravinách v ambulantnom predaji vykázali 14,23 % pochybenosť a kontroly podľa zákona o trhových miestach až 22,8 % porušenosť, čo dokazuje, že pri ambulantnom predaji a pri predaji na trhových miestach pretrvávajú stále vážne nedostatky, najmä nedostatočné označenie potravín, nedostatky v dokumentácii aj v súvislosti s pôvodom, hygiena a nedodržiavanie teplotných režimov.
