BERLÍN - Nemecké bezpečnostné zdroje odhadujú, že prebiehajúci ozbrojený konflikt na východe Ukrajiny si vyžiadal takmer desaťkrát vyšší počet obetí, ako tvrdia oficiálne miesta v Kyjeve. Napísal to dnes nedeľník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko 7. februára na bezpečnostnej konferencii v Mníchove povedal, že v bojoch východe Ukrajiny zahynulo 1200 vojakov a 5400 civilistov.
Trochu iné čísla prezentovala OSN, ktorá informovala o celkom 5358 mŕtvych, pričom do tohto počtu zarátala aj padlých vojakov nahlásených ukrajinským ministerstvom obrany. Stále pritom ide o "konzervatívny odhad" a skutočný počet obetí je podľa OSN oveľa vyšší.
Nemecké bezpečnostné kruhy však podľa Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung počítajú s tým, že vojnový konflikt na východe Ukrajiny má na svedomí životy až okolo 50.000 ukrajinských vojakov a civilistov.
Oficiálne čísla prezentované vládou v Kyjeve sú jednoznačne príliš nízke a nedôveryhodné, tvrdia nemecké bezpečnostné zdroje. Po ťažkých bojoch sú často hlásené jednociferné počty mŕtvych, hoci v skutočnosti si museli vyžiadať desiatky obetí.
Ukrajinská vláda začala v apríli minulého roka po páde režimu prezidenta Viktora Janukovyča v Donbase protiteroristickú operáciu. Zásah voči proruským separatistom v tzv. Doneckej ľudovej republike a Luhanskej ľudovej republike sa však zmenil na ozbrojený konflikt, ktorý sa zatiaľ nepodarilo urovnať. Západ obviňuje Rusko, že separatistov vojensky podporuje, Moskva to však odmieta.
Putin má v rukách nástroje na zastavenie ukrajinskej krízy
Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová dnes uviedla, že neočakáva roztržku medzi Washingtonom a európskymi spojencami, ak by sa USA rozhodli pre dodávky zbraní pre ukrajinskú armádu.
Viacerí európski politici sa pritom počas víkendovej bezpečnostnej konferencie v Mníchove vyslovili proti týmto plánom, pretože sa obávajú, že by prispeli k ďalšej eskalácii konfliktu na východe Ukrajiny.
Mogheriniová, ktorá sa v Mníchove stretla s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom aj šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, v rozhovore pre Reuters uviedla, že dodávka zbraní na Ukrajinu bude v USA témou internej debaty a "je na nich, aby diskutovali a rozhodli".
Zdôraznila pritom zhodu v podpore Ukrajiny, ako aj v ekonomickom nátlaku na Rusko či v nutnosti viesť na Ukrajine politický dialóg.
Dodala, že na pondelkovej schôdzke ministrov zahraničných vecí EÚ by sa malo diskutovať o rozšírení zoznamu fyzických a právnických osôb, na ktoré sú v súvislosti s konaním Ruska voči Ukrajine uvalené reštrikcie. Na zoznam by sa mal dostať aj námestník ruského ministra obrany Anatolij Antonov, spresnila.
O ďalších krokoch budú rokovať lídri EÚ na summite vo štvrtok a na ďalej schôdzke v marci. Podľa nej by sa na nich mohlo diskutovať o sankciách voči Rusku.
"Ak by sa nám (na Ukrajine) podarilo dosiahnuť prímerie, ktoré by bolo trvalé, a začali by sa uplatňovať dohody z Minska, nasledovali by adekvátne rozhodnutia," uviedla Mogheriniová. Ak by takýto pozitívny vývoj nenastal, následné rozhodnutia by boli iného charakteru, upozornila.
V rozhovore pre sobotňajšie vydanie talianskeho denníka La Repubblica Mogheriniová upozornila, že ruský prezident Vladimir Putin má v rukách všetky nástroje, ktoré mu umožňujú ukončiť krízu na Ukrajine.
"Bez politickej, finančnej a vojenskej podpory Kremľa by separatisti nikdy nemohli robiť to, čo robia. Putin má všetky nástroje, ktoré umožňujú riešiť tento problém," zdôraznila.
Putin: Schôdzka v Minsku sa bude konať
Ukrajinský prezident Petro Porošenko dnes informoval, že počas spoločného telefonátu s lídrami z Francúzska, Nemecka a Ruska sa podarilo dospieť k pokroku pri riešení krízy na východe Ukrajiny. Porošenko vyjadril nádej, že ich na stredu naplánované spoločné rokovanie v tzv. normandskom formáte povedie k rýchlemu a bezpodmienečnému prímeriu na oboch stranách.
Ruský prezident Vladimir Putin dnes potvrdil dohodu, že v stredu by sa v Minsku mala uskutočniť schôdzka v normandskom formáte. Politici sa podľa neho orientačne dohodli na konaní schôdzky v stredu. Putin však upozornil, že všetko závisí od toho, či sa podarí zladiť celý rad pozícií, o ktorých sa v poslednom čase intenzívne rokovalo.
Ruský prezident informoval novinárov o vývoji rokovaní so západnými lídrami - francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom a nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou - a prezidentom Porošenkom krátko po skončení telefonátu, počas prijatia bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Putin je momentálne v čiernomorskom letovisku Soči, kde sa v sobotu zúčastnil na podujatiach venovaných prvému výročiu otvorenia zimnej olympiády.
Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert dnes spresnil, že štvorica politikov počas telefonátu ďalej pracovala na balíku opatrení v rámci svojich snáh o komplexné riešenie konfliktu na východe Ukrajiny.
Dodal, že v tejto práci sa bude pokračovať aj v pondelok v Berlíne, a to s cieľom dospieť k summitu v tzv. normandskom formáte, ktorý sa uskutoční v stredu v Minsku.
Do stredy by sa mali podľa Seiberta stretnúť aj zástupcovia strán, ktorí vlani v Minsku podpísali mierové protokoly. Ide o predstaviteľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Ruska, Ukrajiny a proruských separatistov.
Lavrov: Rusko od schôdzky v Minsku očakáva dôležité rozhodnutia
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dnes uviedol, že Moskva od schôdzky s najvyššími predstaviteľmi Francúzska, Nemecka a Ukrajiny očakáva dôležité rozhodnutia. Schôdzka v tzv. normandskom formáte by sa mala uskutočniť v stredu 11. februára v bieloruskom Minsku.
Ruský prezident Vladimir Putin dnes potvrdil dohodu, že v stredu by sa v Minsku mala uskutočniť schôdzka v normandskom formáte.
Politici sa podľa neho orientačne dohodli na konaní schôdzky v stredu. Putin však upozornil, že všetko závisí od toho, či sa podarí zladiť celý rad pozícií, o ktorých sa v poslednom čase intenzívne rokovalo.
Dohoda o schôdzke v Minsku bola uzavretá počas dnešného telefonátu šéfov štátov a vlád normandskej štvorky: francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a ruského prezidenta Putina.
Predstavitelia Ruska a západných štátov absolvovali počas bezpečnostnej konferencie v Mníchove, ktorej hlavnou témou boli dôsledky krízy na Ukrajine na európsku bezpečnosť.
Lavrov sa tak v sobotu na bilaterálnom rokovaní stretol so svojím americkým rezortným kolegom Johnom Kerrym, ktorý ho upozornil, že svet bude Rusko posudzovať podľa jeho činov a ak útoky na východe Ukrajiny budú pokračovať, Rusko za ne draho zaplatí. Kerry na stretnutí s novinármi uviedol, že Lavrova upozornil, že deeskalácia na východe Ukrajiny je v záujme všetkých. Kerry podčiarkol nutnosť okamžitého obnovenia prímeria, odsunu ťažkých zbraní a uzatvorenia hraníc Ukrajiny.
Lavrov vyhlásil, že konfrontácia s cieľom vyvíjať na Rusko tlak, aj prostredníctvom sankcií, nemá perspektívu. Upozornil, že Rusko nezradí svoje štátne záujmy a principiálny postoj k viacerým problémom. Súčasne však uviedol, že Rusko je pripravené na konštruktívnu súčinnosť USA, a to nielen v bilaterálnych vzťahoch, ale aj na medzinárodnej scéne, kde "obe naše krajiny nesú zodpovednosť za globálnu stabilitu".
Ruský minister počas sobotňajšieho stretnutia s Kerrym varoval, že zvažované plány na dodávku smrtiacich zbraní ukrajinskej armády by za predpokladu ich realizácie mohli mať nedozerné dôsledky a mohli by podkopať snahy na urovnanie konfliktu na Ukrajine diplomatickými prostriedkami.
Rozkol medzi Západom a Ruskom je momentálne veľmi hlboký, tvrdí Lajčák
Rozkol medzi Západom a Ruskom pre krízu na Ukrajine je podľa šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka momentálne veľmi hlboký. Uviedol to dnes počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, informoval hovorca ministerstva zahraničných vecí SR Peter Stano.
Dôsledky krízy na Ukrajine na európsku bezpečnosť boli hlavnou témou prestížnej konferencie, ktorá každý rok ponúka svetovým štátnikom a expertom priestor na výmenu názorov o globálnych problémoch a spôsoboch ako ich riešiť.
"Z môjho pohľadu sme v situácii, že nevedieme dialóg. Zastavili sme väčšinu komunikačných kanálov s Ruskom, či už na úrovni NATO, EÚ aj bilaterálne. A tam, kde ešte komunikujeme, ide skôr o monológy, v ktorých sme všetci uzavretí vo svojich svetoch a so svojou pravdou. Aj tu v Mníchove bolo zjavné, že počúvať a počuť sa sú dve rozdielne veci," zhrnul Lajčák svoje dojmy.
Aktuálny ročník konferencie považuje za mimoriadne zaujímavý a silne obsadený osobnosťami a špičkovými politikmi. Jednoznačne mu dominovala Ukrajina, ale diskutovalo sa tiež o Islamskom štáte a situácii na Blízkom východe.
Lajčák vyzdvihol vystúpenie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktoré označil za štátnické a zodpovedné. "Jednoznačne súhlasím, že ukrajinská kríza nemá vojenské riešenie, ale treba hľadať diplomatické a politické východisko z nej. Preto je dôležité udržať dynamiku momentálnej mierovej iniciatívy kancelárky a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda," zdôraznil.
Francúzsko-nemecká iniciatíva na ukončenie konfliktu na východnej Ukrajine vychádza z mierových zmlúv z Minska, ale obsahuje viac podrobností o spôsobe implementácie a časovom rámci. Merkelová a Hollande o nej vo štvrtok diskutovali v Kyjeve s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a na druhý deň s ruským najvyšším predstaviteľom Vladimirom Putinom. O Ukrajine bude Merkelová hovoriť v pondelok vo Washingtone so šéfom Bieleho domu Barackom Obamom.
Kancelárka na konferencii v Mníchove upozornila, že úspech najnovšieho mierového plánu nie je zaručený, ale oplatí sa to riskovať už len kvôli ukrajinskému ľudu. Zároveň upozornila, že ukrajinskú krízu nemožno vyriešiť vojenskými prostriedkami, ale Západ by mal voči Rusku využiť skôr ekonomický nátlak ako posilňovanie ukrajinskej armády.
Svoj pohľad na krízu počas konferencie prezentovali tiež viceprezident USA Joe Biden, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a ukrajinský prezident Petro Porošenko.
