YARUMAL – V malebnej andskej dedine zabúdajú ľudia rýchlejšie ako kdekoľvek inde na Zemi. Už v mladom veku majú veľmi zlú pamäť a začínajú byť agresívni, kým sa z nich opäť nestanú deti, ktoré hltavo pijú z fľaše. Miestni svoju nočnú moru nazývajú bláznovstvo, pretože strašidelne postihuje mozog.
Stará pani Cuartas (82) sa napriek vysokému musí starať o svoje deti a baliť ich do plienok. V dedine, ktorá má asi 5 000 obyvateľov, trpí možno polovica z nich Alzheimerovou chorobou, len čo dovŕšia stredný vek, informuje Daily Mail.
„Vidieť svoje deti v takomto stave je strašné,“ hovorí zúfalá stará matka. Jedného zo svojich synov, Daria (55), musí priväzovať ku stoličke, aby na nej vydržal sedieť. Jej dcéra Maria Elsy je kŕmená pomocou špeciálnej trubice a má veľmi násilné sklony. Predtým bola zdravotnou sestrou, ale keď dovŕšila 48 rokov, začala zabúdať na lieky pre svojich pacientov. Jej ďalší syn, Oderis (50), si dokáže zapamätať len jednu vec, ktorú má kúpiť, keď ide do obchodu.
Mnohí z dedinčanov zdedili genetickú mutáciu, ktorej napomáhajú sobáše medzi miestnymi. Pohromu spôsobuje mutácia na 14. chromozóme, pretože zapríčiňuje skorý nástup Alzheimerovej choroby. Tí, ktorí sa s mutáciou narodili, majú 50-percentnú pravdepodobnosť, že u nich choroba vypukne už po 32. roku života. V niektorých rodinách kolumbijskej obce sú chorobou postihnuté celé generácie. Prejavuje sa zabúdaním, dezorientáciou a v neskoršom štádiu aj bludmi a agresivitou.
Experimentálny liek
Lekári, medzi nimi aj doktor Lopera, si dali odvážny cieľ – nájsť liek na túto zničujúcu chorobu, ktorá je jednou z najčastejších foriem demencie na svete. „Veľká časť liečby zlyháva, pretože je podaná príliš neskoro. Našou stratégiou je zasiahnuť skôr, ako choroba zničí mozog,“ vysvetlil Lopera, ktorý skúma mozgy postihnutých pacientov z Yarumalu.
Choroba sa šíri postupne, kým zachváti celý mozog so sivou kôrou a centrom pamäti. Lopera teda skúša experimentálnu liečbu na skupine 300 zdravých pacientov, ktorí majú zmienenú genetickú mutáciu. Liek útočí na proteíny, ktoré napádajú mozog a vedú k demencii. Výsledky výskumu však budú známe až v roku 2020.
Alzheimerovou chorobou celosvetovo trpí viac ako 36 miliónov ľudí a v roku 2030 by toto číslo malo podľa Svetovej zdravotníckej organizácie vzrásť na 66 miliónov. „Nevieme, čo spôsobuje túto chorobu, ale jedno percento ochorení má na svedomí genetický pôvod,“ dodal Lopera.
