LUHANSK – V dôsledku bojov medzi vládnymi silami a proruskými jednotkami pri Bachmutke v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny sa do obkľúčenia dostalo viac než sto príslušníkov ukrajinskej armády a Národnej gardy, informovala dnes webová stránka regionálnej rady Luhanskej oblasti.
Podľa nej viacero ranených vládnych vojakov padlo do zajatia, medzi nimi je aj jeden veliteľ pluku. Pozície ukrajinských síl ostreľoval kozácky pluk Donského vojska, ktorý si vybudoval zákopy v blízkom lese, pričom vo výzbroji majú asi 20 tankov aj ďalšie ťažké zbrane. Situácia v Bachmutke je podľa luhanských úradov kritická. Získať o nej presnejšie informácie nie je možné, pretože miesto obkľúčenia vládnych síl je pod sústredenou paľbou protivníka, uviedla agentúra Ukrinform.
Predstavitelia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa pokúšali s velením kozáckeho pluku dohodnúť na zastavení paľby, ale ich snaha bola bezvýsledná. Podľa Ukrinform sa pluk nepodriaďuje vedeniu samozvanej Luhanskej ľudovej republiky, kde sa dohoda o prímerí uzavretá 5. septembra medzi Kyjevom a zástupcami oboch samozvaných republík na východe Ukrajiny rešpektuje vo väčšej miere ako v susednej tzv. Doneckej ľudovej republike.
V podobnej situácii ako v Bachmutke sa ukrajinskí vojaci ocitli aj v auguste pri Ilovajsku - východne od veľkej priemyselnej metropoly Doneck, keď počas prudkých bojov separatisti obkľúčili veľkú skupinu vládnych vojakov. V pasci nastraženej separatistami pri Ilovajsku prišlo o život 108 vládnych vojakov. Ukrajinský prezident Petro Porošenko obvinil zo vzniknutej situácie veliteľov dvoch armádnych práporov, lebo ich vojaci opustili svoje pozície, z ktorých mali kontrolovať situáciu. Tragédia bola zrejme jednou z príčin, ktoré viedli koncom minulého týždňa k demisii Valerija Heleteja z postu ministra obrany.
Ušakov: Rokovania o kríze na Ukrajine budú možno v normandskom formáte
Stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho ukrajinským kolegom Petrom Porošenkom, ktoré sa má konať koncom tohto týždňa v Miláne, by sa mohlo uskutočniť aj v prítomnosti najvyšších predstaviteľov Francúzska a Nemecka. Uviedol to dnes v Moskve Putinov poradca Jurij Ušakov s tým, že rokovanie v tzv. normandskom formáte by malo byť venované situácii na Ukrajine a riešeniu tamojšej krízy. Putinov poradca pre ruské agentúry uviedol, že formát, v akom štvorica lídrov rokovala v lete v Normandii počas osláv vylodenia spojencov, sa osvedčil a o zopakovaní rokovaní podľa tohto vzoru sa teraz diskutuje.
Ušakov dodal, že Putin a Porošenko by mohli absolvovať aj bilaterálne stretnutie, ale dohoda o tom ešte nebola dosiahnutá. Nevylúčil, že takáto schôdzka by sa mohla uskutočniť po rokovaní v normandskom formáte. Putin sa podľa Ušakova v rámci summitu európskych a ázijských lídrov v Miláne vo štvrtok stretne s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.
V noci nadnes moskovský Kremeľ vydal správu, že Putin a Porošenko v utorok telefonicky diskutovali o krokoch smerom k urovnaniu krízy na juhovýchode Ukrajiny. Informovala o tom agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na tlačové oddelenie Kremľa. "Bola potvrdená vzájomná pripravenosť pokračovať vo výmene názorov, vrátane otázky plynu, na okraji fóra Európa-Ázia (ASEM) v dňoch 16.-17. októbra v Miláne," uvádza sa vo vyhlásení Kremľa. Podľa agentúry TASS telefonickú konverzáciu medzi prezidentmi iniciovala ukrajinská strana.
Doneck a Luhansk budú mať v rámci Ukrajiny výnimočné postavenie
Predseda ukrajinského parlamentu Oleksandr Turčynov podpísal zákon o udelení osobitného samosprávneho režimu niektorým častiam Doneckej a Luhanskej oblasti.
Informáciu, ktorá sa objavila na internetovom portáli ukrajinského zákonodarného zboru, sprostredkovala tlačová agentúra UNIAN. Návrh legislatívnej normy, ktorej text prešiel opakovane zmenami, schválili poslanci 16. októbra. Platnosť nadobudne zákon po podpise hlavy štátu, prezidenta Petra Porošenka a oficiálnom zverejnení.
V zmysle zákona, ktorého návrh predložil do parlamentu práve prezident Petro Porošenko, ukrajinská vláda a ďalšie výkonné orgány budú môcť podpísať dohodu s miestnymi správnymi orgánmi o sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a iných záležitostiach. Miestne správne orgány budú oprávnené zúčastňovať sa na vymenovaní miestnych zástupcov spravodlivosti.
Podľa dokumentu bude mať ruština a ďalšie jazyky rovnocenné postavenie ako ukrajinčina. Štát bude musieť garantovať právo používať ruštinu a ďalšie jazyky vo verejnom i súkromnom styku. Zákon tiež stanovuje usporiadanie predčasných komunálnych volieb na 7. decembra.
Proruské sily opäť útočili na letisko v Donecku
Noc v Donecku bola opäť nepokojná - proruskí separatisti sa po sérii delostreleckých a mínometných útokov opäť pokúsili dobyť tamojšie letisko. Vládne sily útoky odrazili, informovala dnes agentúra UNIAN.
Prímerie, na ktorom sa obe strany konfliktu dohodli 5. septembra, bolo za posledných 24 hodín narušené celkovo viac ako 40-krát, uviedol na svojej facebookovej stránke ukrajinský vojenský analytik Dmytro Tymčuk. Agentúra UNIAN napísala, že v druhom najväčšom meste Donbasu, v prístave Mariupol, dnes tamojšia radnica vyhlásila deň smútku za siedmimi obeťami utorkového ostreľovania okrajových štvrtí mesta proruskými separatistami. Zahynulo pri tom sedem civilistov a ďalších najmenej 16 bolo zranených.
Mesto leží na pobreží Azovského mora a je aj najväčším ukrajinským prístavom. Mariupol, ktorý počas dlhých týždňov prebiehajúceho konfliktu dostala do rúk raz jedna, raz druhá strana, je strategicky dôležitý: cez prístav sa vyváža oceľ a leží na hlavných trasách, ktoré vedú od juhovýchodnej hranice s Ruskom do zvyšku Ukrajiny.
Pri ostreľovaní okolia Mariupolu zahynulo sedem civlistov-účastníkov pohrebu
Sedem civilistov prišlo dnes o život, keď sa účastníci pohrebu v obci Sartana neďaleko Mariupolu na juhovýchode Ukrajiny ocitli pod ostreľovaním z pozícii kontrolovaných proruskými separatistami.
Informáciu priniesol webový server 0629.com.ua a internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne zdroje a zdroje velenia protiteroristickej operácie na východe krajiny. Podľa nich utrpelo ďalších 16 osôb zranenia rôzneho charakteru. Ako uviedla tlačová agentúra UNIAN, terčom streľby boli stanoviská ukrajinských vládnych jednotiek v regióne, pričom však vojaci vyviazli bez zranení, za to však siedmi civilisti pri ňom zahynuli.
Ostreľovanie registrovali aj v ďalších lokalitách regiónu, a to napriek jestvujúcej dohode o prímerí, tak napríklad v obci Talakovka.
Medvedev nevidí možnosť na reštart vzťahov s USA, kým platia sankcie
Ruský premiér Dmitrij Medvedev dnes jednoznačne vylúčil možnosť tzv. reštartu americko-ruských vzťahov, kým platia sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko v súvislosti s jeho politikou voči Ukrajine. V rozhovore pre televíziu CNBC Medvedev vyhlásil, že Rusko sankcie "prežije". Okrem toho vyjadril presvedčenie, že sankcie sa "o nejaký čas vyparia", ale priznal, že reštrikcie majú negatívny vplyv na vzťahy Ruska so západnými partnermi.
Medvedev vyhlásil, že chápe znepokojenie Západu v súvislosti s vývojom v Európe i na samotnej Ukrajine, ale zdôraznil, že nemožno obetovať základy medzinárodných vzťahov len na to, aby sa "ukázalo, akí sme tvrdí". "Považujem to za absolútne deštruktívne. Povedal by som, že je to hlúpy postoj," konštatoval Medvedev. V tejto súvislosti sa Medvedev vyslovil kriticky k prejavu prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý v prejave na Valnom zhromaždení OSN označil Rusko po smrtiacom víruse ebola za druhú najväčšiu hrozbu sveta, a to ešte pred vyčíňaním extrémistickej organizácie Islamský štát, ktorá obsadila rozsiahle územia Iraku a Sýrie a vyhlásila tam kalifát.
"Ani sa mi to nechce komentovať - to je nejaký skrat v mozgu," dodal Medvedev.
Medvedev navrhol "vrátiť sa k normálnej, alebo aspoň nulovej pozícii" a potom rozmýšľať nad tým, ako ďalej budovať vzájomné vzťahy. "My pred nikým dvere nezatvárame...chceme mať so všetkými civilizovanými štátmi - aj s našimi partnermi z Európy a USA - priateľské vzťahy na konštruktívnom základe," vysvetlil Medvedev, ale dodal, že najskôr "treba urovnať situáciu".
Pokiaľ ide o dôsledky sankcií, Medvedev uviedol, že ekonomika Ruska ani EÚ ich nijako "dramaticky" nepocítila, a "už vôbec nie ekonomika USA, ktorá od ruskej vôbec nijako nezávisí". Upozornil však, že miesto západných firiem na ruskom trhu, ktoré sa uvoľnilo uvalením sankcií, môžu obsadiť firmy z iných krajín. Na margo vývoja na Ukrajine Medvedev uviedol, že Rusko hlboko prežíva to, čo sa tam deje. Zdôraznil, že o orientácii Ukrajiny rozhodujú jej občania a v tejto súvislosti zopakoval, že riziká, ktoré Ukrajine prináša orientácia na Západ, sú "pomerne vysoké". Dodal však, že zodpovednosť za to bude niesť ukrajinské vedenie. Vyhlásil, že úlohou Ruska teraz je "pomôcť, aby na Ukrajine nastal mier," pričom zdôraznil, že sa tak môže stať jedine prostredníctvom rokovaní Kyjeva s východom krajiny, ktorého požiadavky by mali byť vypočuté a akceptované.
Uviedol, že Ukrajina je štátom pred bankrotom, čo podľa neho spôsobila neefektívna politika predchádzajúcej vlády. Dodal, že Rusko chce, aby Ukrajina bola platbyschopným štátom, s ktorým možno budovať vzťahy. Ruský premiér sa v rozhovore vyjadril aj k nedávnemu odsunu ruských jednotiek od hraníc s Ukrajinou, keď vyhlásil, že to v žiadnom prípade "nemal byť signál pre Washington".
"Bolo to vnútorné rozhodnutie Ruska a každý si ho môže vysvetľovať, ako sa mu chce," uviedol Medvedev v rozhovore pre CNBC. Vylúčil, že by to súviselo so situáciou na Ukrajine, aj keď "nás veľmi znepokojuje". Medvedev vyhlásil, že napriek kríze v medzinárodnej politike on i prezident Vladimir Putin majú dobré osobné vzťahy so západnými lídrami. Uviedol, že treba rozlišovať medzi osobnými vzťahmi a vzťahmi v oblasti reálnej ekonomiky či politiky.
"Môžeme si každý druhý deň zavolať a písať novoročné pozdravy," uviedol. Ruský premiér uviedol, že prehlbovanie vzťahov s Čínou nemá politický charakter, a ubezpečil, že Rusko sa nesnaží o obnovenie ZSSR.
Kerry: USA neuznajú výsledky nijakého separatistického referenda na Ukrajine
Americký minister zahraničných vecí John Kerry dnes uviedol, že ani Spojené štáty, ani medzinárodné spoločenstvo neuznajú výsledky akéhokoľvek separatistického referenda na východe Ukrajiny. Informovala o tom agentúra Reuters.
Kerry, ktorý v pondelok pricestoval do Paríža, aby sa tam okrem iného zúčastnil rozhovorov so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom o Ukrajine a Sýrii, zároveň vyzval na stiahnutie zahraničných vojsk z územia Ukrajiny, prepustenie všetkých zajatcov a obnovenie zvrchovanosti pozdĺž rusko-ukrajinských hraníc.
V súvislosti s krízou na Ukrajine zdôraznil Lavrov najmä význam dodržiavania dohôd uzavretých v septembri v bieloruskej metropole Minsk medzi proruskými separatistami a ukrajinskou vládou. Podľa agentúry RIA Novosti sa obaja ministri dohodli na posilnení výmeny spravodajských informácií týkajúcich sa boja s organizáciou Islamský štát (IS) a inými teroristickými organizáciami na Blízkom východe a v strednej Ázii, v ktorých podľa Lavrovových slov bojuje aj 500 občanov Ruskej federácie.
"Počas dnešných rozhovorov som navrhol ministrovi Lavrovovi, aby sme zintenzívnili spravodajskú spoluprácu v súvislosti s Islamským štátom a ďalšími protiteroristickými informáciami v tejto oblasti, s čím pán minister súhlasil," uviedol po stretnutí so svojím ruským kolegom Kerry. Na margo zapojenia sa Turecka do boja proti Islamského štátu, ktorý oblieha prevažne Kurdmi obývané sýrske mesto Kobané neďaleko tureckých hraníc, Kerry povedal, že medzi Washingtonom a Ankarou v otázke stratégie postupu proti IS neexistujú nijaké rozpory, pričom dodal, že Turecko si svoju úlohu musí zadefinovať podľa vlastných potrieb.
