VARŠAVA - Útokom nemeckých jednotiek na poľskú posádku na polostrove Westerplatte pri prístavnom meste Gdansk začala za úsvitu 1. septembra 1939 druhá svetová vojna - najkrvavejší ozbrojený konflikt všetkých dôb. Vojna, do ktorej sa postupne zapojilo zhruba 70 krajín a mnohé ich kolónie, trvala šesť rokov a dva dni a pripravila o život okolo 70 miliónov ľudí.
Dva dni po prepadnutí Poľska vyhlásili Nemecku vojnu Veľká Británia a Francúzsko, vojenskú pomoc však v rozpore so zmluvnými záväzkami zúfalo sa brániacej krajine neposkytli. Početne menšie a horšie vyzbrojená poľská armáda tak nedokázala útoku dlhodobo čeliť. Poľsko navyše 17. septembra napadol aj Sovietsky zväz (ZSSR), ktorý v súlade s tajným dodatkom paktu Molotov-Ribbentrop zabral východnú časť krajiny. Varšava kapitulovala 28. septembra a zhruba o týždeň neskôr ukončil svoj odpor aj posledný väčší poľský bojový zväzok v poli.
Plán útoku na Poľsko s krycím názvom "Fall Weiss" nechal nemecký vodca Adolf Hitler vypracovať na jar 1939. Podobne ako v prípade rozbitia a následnej okupácie Československa, aj tentoraz Hitler kalkuloval s neochotou európskych mocností napadnutému štátu pomôcť. Aby sa poistil proti prípadnej vojne na dvoch frontoch, uzavrel nacistický vodca koncom augusta pakt o neútočení s Ruskom. Jeho súčasťou bol tajný protokol, v ktorom si obe krajiny rozdelili sféry vplyvu v Poľsku a východnej Európe.
Hitler pôvodne plánoval začať poľské ťaženie už 26. augusta 1939, o deň skôr však Británia písomne potvrdila svoje garancie poľských hraníc a Hitler rozkaz k realizácii operácie odložil. Jeho zakolísanie však netrvalo dlho. Po zinscenovanom prepadnutí nemeckého rozhlasového vysielača pri Gliwiciach bola akcia zahájená prvý septembrový deň o trištvrte na päť ráno.
Útok na Poľsko odštartovala salva z nemeckej bojovej lode Schleswig-Holstein, ktorá začala ostreľovať poľské prekladisko na Westerplatte. Zároveň sa dali do pohybu nemecké pozemné sily riadené generálom Walterom von Brauchitschom, ktoré do Poľska postupovali v troch hlavných prúdoch z Pomoranska, Východného Pruska a Sliezska. Po boku Nemcov sa útoku zúčastnili aj slovenskí vojaci.
Poľská armáda nemala reálnu šancu silnejšieho protivníka poraziť. Od začiatku citeľne trpela tým, že sa jej nepodarilo dokončiť mobilizáciu, a teda nedisponovala plným stavom mužstva. Zároveň bola slabšia aj v množstve ďalších ukazovateľov, najmä v počte tankov. Proti 39 divíziám poľskej armády sa postavilo 60 divízií nemeckých, 33 ruských a tri slovenské (na poľskej strane stála zhruba tisícčlenná Légia Čechov a Slovákov tvorená utečencami z okupovaného Československa, ktorá však do bojov výraznejšie nezasiahla).
Poľské vojsko, ktorému velil maršal Edward Rydz-Śmigly, sa pokúsilo nemecký postup aspoň spomaliť a poskytnúť tak Británii a Francúzsku čas nutný na začatie vojenských akcií na západných hraniciach Nemecka, ktoré by nadviazali časť nemeckých síl. Obe krajiny ale vyhlásenie vojny Nemecku pojali ako formálny akt bez reálnych dopadov.
Wehrmacht postupoval poľským vnútrozemím veľmi rýchlo a už 8. septembra sa časť jeho tankových jednotiek dostala k predmestiu Varšavy. Poliakom sa síce podarilo o deň neskôr podniknúť krátku protiofenzívu na rieke Bzure, tá ale na páde hlavného mesta nemohla nič zmeniť. Napadnutím Poľska Červenou armádou padla už tak veľmi neistá možnosť zaujatia obranných pozícií na východnom brehu Visly. Posledný väčší poľský bojový zväzok ale kapituloval až 6. októbra. Časti vojakov sa podarilo prekročiť hranicu a odísť na Západ.
Bilancia vojnového ťaženia bola pre Poľsko tragická. Pri obrane vlasti zahynulo okolo 66 000 Poliakov, kým na nemeckej strane bolo 16 000 mŕtvych (ZSSR malo približne 1500 mŕtvych alebo nezvestných, padlo aj 18 Slovákov). Poľsko bolo rozdelené medzi Berlín a Moskvu, pričom na časti územia bol vytvorený takzvaný Generálny gouvernement, plne ovládaný Nemeckom. Nemecko a ZSSR uzavreli koncom septembra zmluvu o hraniciach a priateľstve. Nemeckí a ruskí (sovietski) okupanti potom na obsadenom území rozpútali barbarský teror vrátane hromadných popráv a ďalších vojnových zločinov, ktorý trval až do konca vojny v Európe. Počas vojny zahynulo podľa rôznych odhadov 5,5 až 6 miliónov poľských občanov, čo je zhruba 16 až 17 percent celkovej populácie krajiny.
