Americká novinárka Pamela Druckerman a autorka bestselleru A dosť! pokračuje v odkrývaní tajomstiev francúzskej výchovy. Jej novinka Dieťa... A čo teraz?! ponúka 100 trikov francúzskej výchovy. Je to jej pokus vydestilovať tie najhlavnejšie a najcharakteristickejšie metódy, ktoré sa naučila od francúzskych rodičov a odborníkov. Nemusíte žiť v Paríži, aby ste ich mohli uplatňovať. Dokonca ani nemusíte obľubovať syr.
Dôležité je si uvedomiť, že život rodiny sa netočí len okolo dieťaťa. Nemusíte neustále všetkým ukazovať fotky vašich ratolestí, ani donekonečna rozprávať o každom ich papaní či kakaní.
Nie ste len matka, v prvom rade ste žena, partnerka, manželka. Tak na to nezabúdajte.
Milostný život a tajomstvá dospelých nezahadzujte do koša.
Francúzski rodičia svoje deti milujú, ale to ešte neznamená, že sa musia vzdať svojho života, pripomína P.Druckerman v knihe Dieťa.. A čo teraz?! Podľa nej nevenujú všetku svoju energiu tomu, aby ich batoľatá vedeli čítať čo najskôr. „Nestresujte, ak ten váš poklad odmieta jesť hrášok či inú zeleninu. Ani vy by ste s nadšením nejedli niečo, do čoho by vás nútili.“
Chce to trpezlivosť a žiadne čokoládové úplatky. Francúzske deti nemaškrtia, kedy sa im zachce.
Znie to až príliš ideálne?
Nevyhovárajte sa na rozmaznávajúcich starých rodičov. Francúzske gurmánstvo sa začína už v plienkach. Jedlá, ktoré pripravujú v parížskych štátnych jasliach, sú zdravé lahôdky nielen pre deti. Autorka pridáva aj príklad týždenného jedálneho lístka. Bon appetit!
Ponúkame vám 3 triky z novinky Dieťa... A čo teraz?!
Dajte si načas
Inšpirujte sa francúzskym životným štýlom. Ak práve miešate vajcia na praženicu a vaša dcéra sa začne domáhať, aby ste obdivovali jej vežu z roliek toaletného papiera, pokojne jej vysvetlite, že tam budete za pár minút. Počas večere neskáčte v momente, ako vás požiada o servítku. (Najlepšie urobíte, ak ich umiestnite niekam, kam dočiahne, aby si ich mohla vziať aj sama.) Ak ste zaneprázdnení, zdvorilo dieťaťu vysvetlite, čo práve robíte a nechajte ho, aby sa s tým zmierilo.
Nejde len o to, že týmto spôsobom bude váš život menej hektický. Vo Francúzsku je to povinná výchovná lekcia, v rámci ktorej sa dieťa učí, že nie je stredobodom vesmíru. Rodičia sú presvedčení, že dieťa, ktoré sa to nenaučí a má pocit, že má nárok na všetko, na čo si spomenie, nikdy nebude mať dôvod dozrieť.
Francúzi nemajú neprimerané očakávania. Nechcú od predškolákov, aby ticho presedeli Shakespearovu (alebo Molièreovu) divadelnú hru. Len, aby dokázali pokojne počkať pár sekúnd či pár minút. Stačí, ak sa budete vo svojich reakciách len trochu krotiť, mierne spomalíte a dieťaťu pomôžete prekonávať nudu a nepanikáriť. Trpezlivosť je ako svaly. Čím viac ju dieťa napína, tým je silnejšia.
Správajte sa k deťom ako k rozumným tvorom schopným sebakontroly
Spoliehajte sa, že dieťa je inteligentné. Predpokladajte, že nebude chytať a brať veci, ktoré mu nepatria, že dokáže samo uložiť lego kocky späť do škatule. Kľaknite si k batoľaťu, čo vyťahuje z knižnice knihy na koberec a vysvetlite mu, že to robiť nesmie. Ukážte mu, ako ich uložiť späť. Keď rozsype na dlážku čerešne, ukážte mu, ako ich udržať na tanieri. Robte to trpezlivo a zásadne tvárou v tvár. Dieťa potrebuje pravidlá, ale aj pocit, že je milované. „Na to, aby dieťa dozrievalo, potrebuje oboje – lásku aj dávku frustrácie,“ vysvetľuje jeden francúzsky expert na výchovu. Ak dáte dieťaťu len lásku bez limitov, veľmi rýchlo sa z neho stane malý tyran alebo po francúzsky enfant roi – detský kráľ.
Nedovoľte deťom, aby vás prerušovali
Ak dieťa vyruší rodiča uprostred rozhovoru, Francúzi mu (za predpokladu, že nekrváca z tepny) pokojne vysvetlia: „Práve sa s niekým zhováram. Prosím počkaj, budem sa ti venovať o chvíľku.“ A potom ten sľub aj dodržia. Pokračujte v rozhovore, ale keď skončíte, otočte sa k dieťaťu a vypočujte ho. Aj pri rodinnom stole trvajte na tom, aby dieťa nikomu neskákalo do reči. Minimálne ho naučte, že sa musí vopred ospravedlniť, ak niekoho preruší uprostred vety, lebo chce povedať niečo naozaj urgentné. (Urgentné v našej rodine obyčajne znamená, že drakovi zase odpadla druhá hlava. Na čo ja obyčajne poviem, že tá menej dôležitá.)
Zapamätajte si, nejde len o to, že máte právo dokončiť myšlienku. Učíte dieťa rešpektovať ostatných a uvedomovať si, čo sa okolo neho deje.
Jedna francúzska mamička mi prezradila, že kedykoľvek ju syn preruší uprostred rozhovoru, musí sa osobe, s ktorou sa zhovárala, pozrieť priamo do očí. „Aby naplno zaregistroval, čo práve robíme. Musí sa predsa naučiť žiť v spoločnosti iných ľudí,“ vysvetlila mi.
Nemajte obavy, žiadna z týchto techník nezabezpečí, že vás vaše dieťa už nikdy nepreruší. Postupom času však určite príde na to, ako sa prispôsobiť „rytmu hudby“.
